Čas, ktorý nám bol darovaný pandémiou koronavírusu je drahocenný! Čas na zastavenie a zamyslenie je totiž to prvé a najnápadnejšie, čo nám táto kríza priniesla. V spoločnosti funguje len to najnutnejšie. Všetko ostatné akoby zamrzlo vo svojom rozbehnutom pohybe. Sú zavreté školy a mládež má neočakávané prázdniny, ktorým sa mnohí určite tešia, pretože deti sú už také.
Ale pozor! Staršia mládež, schopná už trošku hlbšie uvažovať, ako i všetci ostatní si musia uvedomovať, že ich voľno má mimoriadne trpkú príchuť, pretože je zaplatené tisícami zmarených ľudských životov po celom svete. Táto skutočnosť dáva dobe neočakávaných prázdnin a voľna podtón tragiky a nešťastia. Dáva jej podtón vážnosti, zaväzujúcej k tomu, aby bol darovaný čas správne využitý. Aby nebol len tak premrhaný v obvyklej povrchnosti, plytkosti a myšlienkovej prázdnote.
V prvom rade by sme si mali uvedomiť, že to, čo sa deje, nie je len tak. Že mnohé duchovne orientované kruhy a smery už dlhšiu dobu upozorňujú na príchod niečoho významného. Že stojíme na prahu nového veku, spojeného s neočakávanými a neslýchanými zmenami.
A všetky vonkajšie prevratné udalosti budú ľudí tlačiť k nevyhnutnosti uskutočnenia tej najvýznamnejšej zmeny, ku ktorej má dôjsť v ich vlastnom vnútri. Má byť zmenená naša vnútorná hodnotová orientácia! Doterajšie hodnoty konzumu a matérie majú byť nahradené hodnotami úplne iného druhu. Hodnotami duchovnými!
Zdá sa, že slnko novej doby vychádza, a aby sa ľudia na to nové vnútorne zodpovedne pripravili, bol svet neočakávane zastavený, a nám bol darovaný čas na zamyslenie.
Čas na zamyslenie sa nad všetkými týmto vážnymi skutočnosťami. Čas na zamyslenie sa nad životom ako takým a nad jeho skutočnými hodnotami.
Dnešný čas zastavenia je časom milosti! Časom, poskytnutým k uvedomeniu si toho, kam nás tlačí ďalší vývoj univerza. Je to čas k vnútornému vykročeniu týmto smerom a k vedomému včleneniu sa do súladu s tlakom Vôle vyššej Moci. Je to čas nastúpenia na cestu ďalšieho evolučného vývojového kroku vo stvorení, ktorý buď učiníme a prežijeme, alebo neučiníme a vyhynieme ako dinosaury, neschopné čeliť novým evolučným výzvam.
Ako teda správne využiť tento čas?
Jednoducho tak, že budeme hlbšie uvažovať o podnetoch, ktoré nám prináša súčasné dianie.
Prvým a najdôležitejším podnetom je prítomnosť utrpenia a smrti, ktoré môžu každú chvíľu zasiahnuť i niekoho z našich najbližších, alebo aj nás samotných. Táto skutočnosť je veľmi silným podnetom k zamysleniu sa nad životom a jeho pozemskou krehkosťou. K zamysleniu sa nad tým, že dnes sme tu, ale zajtra tu už byť nemusíme. K zamysleniu sa nad smrťou a nad tým, čo je po nej.
Ľudí by to malo priviesť k úvahám o možnej eventualite kontinuálneho pokračovania nášho bytia po smrti tak, ako o tom hovoria jedinci so skúsenosťou klinickej smrti. Malo by nás to viesť k uvažovaniu o ich tvrdení, že tam, na druhom svete, sú cenené úplne iné hodnoty, než u nás na zemi. Že tam sú rozhodujúce hodnoty ducha a cností. Že tam je rozhodujúca len miera spravodlivosti, lásky, čistoty, dobra a ušľachtilosti našej duše, nášho srdca a našej osobnosti. Že len tieto hodnoty vedú k Svetlu, ktoré nás bude k sebe volať po odložení nášho fyzického tela.
A pretože sme ľudia smrteľní, čo je v dnešnej dobe zvlášť hmatateľné, raz všetko to pozemsky oceňované stratíme. To jediné, čo nám zostane, bude skutočne len miera našej spravodlivosti, lásky, čistoty a dobra, ktorú sme vnútorne dosiahli, a ktorú si so sebou ako to jediné odnesieme na druhý svet. Len toto je trvalým pokladom, ktorý nám zostáva, zatiaľ čo všetko ostatné nenávratne strácame. Len toto sú hodnoty večné, ktoré majú skutočnú cenu, a preto musia byť pre nás prvoradé už teraz, kým žijeme. A všetko ostatné, to pozemsky dočasné, musí byť až druhoradé.
Takéto poznanie a pochopenie máme dosiahnuť! V tomto zmysle máme zmeniť našu súčasnú hodnotovú hierarchiu. Máme sa duchovne obrodiť, to znamená, že máme postaviť to večné a trvalé na prvé miesto, a to dočasné a prechodné až na druhé miesto. K tomuto bodu a k tomuto výsledku by sme mali dospieť na základe uvažovania o prvom silnom podnete, ktorý na nás každodenne dolieha v podobe utrpenia a smrti.
Druhým podnetom, súvisiacim so súčasným zastavením pohybu sveta a s vynútenou karanténou je uvedomenie si významu skromnosti. Uvedomenie si toho, že človek nakoniec toho až tak veľa nepotrebuje. Že potrebuje len jesť, piť a mať uspokojené svoje základné potreby v podobe bývania, ošatenia a obutia.
Máme si uvedomiť, že všetko ostatné sú len pomyselné panské zábavky, ktoré nás iba strhávajú k povrchným pozemským zážitkom, a odvádzajú od orientácie k skutočným, večným a trvalým hodnotám bytia.
Môžeme si uvedomiť, že vôbec nepotrebujeme tak enormne veľa cestovať, ako doposiaľ, pretože tým ničíme planétu a rozptyľujeme sa v povrchných zážitkoch. Môžeme si uvedomiť, že nepotrebujeme až tak veľmi navštevovať divadlá, ktoré sa v ich materialisticko ateistickej podobe zrútili do mravnej dekadencie. Môžeme si uvedomiť, že sa dá žiť aj bez mnohých športových podujatí, ktorých hľadiská sú neraz plné vulgárnosti, nedôstojnej človeka. Môžeme prežívať, ako je dobré, že sú zavreté bary, pohostinstvá a herne, ktoré sú častokrát len pelechom lotrovským. Môžeme zmeniť svoj prístup k desiatkam iných vecí, ktorých hodnota sa v novom svetle toho, čo je skutočne hodnotné, ukazuje byť sporná, pretože v nich niet toho, čo by človeka smerovalo k večnosti, k mravnosti, k čestnosti, k ušľachtilosti, k spravodlivosti a k iným, vysokým hodnotám ducha.
Podnetov na premýšľanie a na hodnotový obrat je v dnešnej dobe samozrejme oveľa viac. Na záver však spomeňme ešte aspoň jeden. A je ním prežívanie ľudskej spolupatričnosti. Súčasná doba nás totiž oveľa silnejším spôsobom spája s našu rodinou a s našimi najbližšími, na ktorých sme predtým nemali vôbec čas.
Ale nespája nás to len s našimi najbližšími, ale aj s našimi bezprostrednými susedmi, ktorí možno potrebujú našu pomoc. A pokračuje to ešte oveľa ďalej, pretože dostávame možnosť uvedomiť si, že ľudstvo je jeden veľký celok. Že ak sa niečo zlé deje na opačnom konci sveta, nie je to izolovaný problém, ale nakoniec sa to nejakým spôsobom prejaví aj u nás doma tak, ako sme toho svedkami.
Uvedomíme si, že všetci sme na jednej lodi, a že bolesť, smrť a utrpenie akéhokoľvek človeka na svete sa nakoniec nejakým spôsobom dotkne aj nás samotných. Uvedomíme si, ako veľmi sa prieči správnej ceste zvrátenosť dnešného systému, v ktorom žijeme, a v ktorom bohaté štáty ekonomicky a hospodársky parazitujú na štátoch chudobnejších. Zneužívajú ich obyvateľstvo ako lacnú pracovnú silu, drancujú ich prírodné bohatstvo, ale aj ich ľudský potenciál, pretože ústrednou modlou, ktorej sa dnešný svet klania, sú len peniaze, majetky a zisk.
Čuj ľudstvo i ty, každý jednotlivý človeče! Dostali sme čas na zamyslenie! Na zamyslenie sa nad tým, čo je cenné a čo je brak! Na zamyslenie sa nad tým, čo je prvoradé a čo druhoradé! Na zamyslenie sa nad tým, kam a akým smerom máme orientovať svoje bytie!
Ak ale tento, vyššou Mocou Zhora darovaný čas na zamyslenie správne nevyužijeme, ak z koronavírusovej krízy nevyjdeme ako ľudia lepší, hodnotnejší, duchovnejší, ušľachtilejší a ohľaduplnejší, nič sme nepochopili, nič sme sa nenaučili, a čas na zamyslenie sme premrhali. Premrhali sme príležitosť postaviť a zaradiť sa konečne správne vo stvorení. Premrhali sme príležitosť, ktorú nám dáva Stvoriteľ prostredníctvom toho, čo sa dnes deje.
A preto bude musieť prísť vyučovacia lekcia číslo dve! A ak ani tá nebude úspešná, príde vyučovacia lekcia tretia, ale žiaľ, s trojnásobne ťažším prežívaním, než je to dnešné!
Ešte sa pod nami neotriasa zem! Ešte sa nerúcajú mestá! Ešte sa nevylievajú moria, ani oceány! Ešte nemusíme nikam utekať zo svojich domovov! Ešte je čas, aby k ničomu z toho nemuselo dôjsť! Ešte je čas, aby sa tvrdosť vyučovacích lekcií nemusela vystupňovať až do neznesiteľnosti!
Pochop ľudstvo, že víťaz tohto diania je už v tejto chvíli istý! Nebudeš to ty a tvoja vôľa, ale Pán a jeho Vôľa, a ňou určené smerovanie! Koľko obetí a utrpenia bude ešte potrebných na to, aby sme to pochopili?
PS. Jeden z mimoriadne silných podnetov dneška na zamyslenie:
Celá debata | RSS tejto debaty