O živote okolo nás …

Vo vzťahu k vakcinácii proti pandémii existujú dve kategórie ľudí. Jedni doslova čakajú na vakcínu. Absolútne dôverujú vedcom ktorí ju vyvinuli a sú ochotní bez akýchkoľvek námietok dať sa čo najrýchlejšie zaočkovať, aby sa mohli čo najrýchlejšie vrátiť k starému dobrému spôsobu života.

Druhá kategória ľudí sa stavia k vakcinácii oveľa zdržanlivejšie. Slepo neverí farmaceutickému priemyslu, ani vedeckým kapacitám, ani mediálnej kampani, ktorá používa morálne postuláty ako je zodpovednosť a ochrana tých najslabších a najzraniteľnejších.

Voči tomuto všetkému zaujíma druhá kategória ľudí značne rezervovaný postoj, ale to najrozhodujúcejšie sa aj tak skrýva v niečom úplne inom. Skrýva sa to v určitom vnútornom tušení a cítení, že dať sa zaočkovať nie je správne. Pri tejto predstave sa v nich čosi vnútorne sprieči a núti ich zaujať odmietavý postoj, hoci toto svoje cítenie nevedia jasne špecifikovať. Je však tak silné, že ho nedokážu zlomiť žiadne argumenty. Tak silné, že dotyčný by sa dobrovoľne nedal nikdy zaočkovať. A ak k tomu bude donútený, tak len pod veľmi silným nátlakom.

No a skutočným účelom tohto textu je poskytnúť práve týmto ľuďom aj vonkajšiu oporu pre ich vnútorné cítenie, aby sa o ňu mohli oprieť pri svojom prípadnom zdôvodňovaní, prečo sa nechcú dať zaočkovať.

Tá opora spočíva v morálnej výhrade, alebo inak povedané, vo výhrade svedomia, ktorú je možné uplatniť na základe súčasného právneho poriadku pri nesúhlase s vykonaním niečoho, čo sa prieči nášmu svedomiu. Lebo je to práve svedomie, čo sa v týchto ľuďoch ozýva! Svedomie, ktoré je impulzom ducha v nás a náš duch, stojaci nad hmotou, je schopný prehliadať všetky súvislosti a upozorniť nás prostredníctvom svedomia na to, že niečo nie je morálne v poriadku, a preto by sme sa tomu mali radšej vyhnúť.

A čo teda nie je v poriadku na vakcinácii proti novému koronavírusu?

V dnešnej dobe internetu sa takmer nič neutají a preto na verejnosť prenikla informácia, že na výrobu vakcíny proti koronavírusu sú okrem iného použité aj kmeňové bunky potratených ľudských plodov. Potratených nie prirodzeným spôsobom, ale umelo a násilne, pretože inak by nebolo dosť tohto „materiálu“ pre výrobu vakcíny na očkovanie takmer celej svetovej populácie.

Znamená to teda, že každý kto sa dá zaočkovať, príjme do svojej krvi biologický materiál zo zavraždených a násilne potratených ľudských plodov.

Existujú ľudia, ktorým takéto niečo nevadí, morálny rozmer tohto problému je im ľahostajný a najdôležitejšie pre nich je, že budú chránení pred koronavírusom. Existujú však aj ľudia, ktorých svedomie sa proti tomu prieči, a preto sa i oni priečia vakcinácii. A to v väčšine prípadov bez toho, že by vedeli o vyššie zmienených skutočnostiach. Oni o tom síce rozumovo nevedia, ale ich duch, prehliadajúci všetko o tom vie, a prostredníctvom impulzov svedomia im dáva na vedomie, ako sa v tejto veci správne morálne zachovať.

V otázke morálneho, etického a ľudského rozmeru vakcíny nie je dokonca zajedno ani cirkev, pretože aj tá sa vo vzťahu k tejto problematike rozdelila na dve skupiny. Na veľkú a oficiálnu skupinu podporovateľov vakcinácie, a na menšiu a neoficiálnu skupinu jej odporcov.

Druhú, menšiu skupinu zastupuje biskup Athanasius Schneider. Ten prehlásil, že je pripravený ísť aj do väzenia, ale neetickú vakcínu neprijme, pretože je vyrobená z bunkových línií potratených detí.

Biskup Schneider vydal toto vyhlásenie spolu s kardinálom Pujatsom, biskupom Stricklandom, biskupom Lengom a biskupom Petom. Títo katolícki biskupi zaujali kritický postoj k novým vakcínam proti ochoreniu Covid-19.

Biskup Schneider vysvetlil, že on a jeho kolegovia biskupi, ktorí tiež podpísali vyhlásenie, chápu dôležitosť toho, čo navrhujú a uviedol, že odmietnutie očkovania proti Covidu-19 môže viesť k prísnym trestom. Jeho excelencia dala jasne najavo, rovnako ako signatársky biskup biskup Strickland, že je pripravený ísť aj do väzenia, ale neprijme očkovaciu látku vyvinutú vďaka potratom. Biskup doslovne uviedol, že sa spolieha na Stvoriteľa, ktorý mu určite dodá silu, aby dokázal priniesť aj poslednú obetu.

Biskup Schneider vyhlásil, že cíti skutočnú bolesť v srdci, keď vidí koľko ľudí, vrátane kňazov a biskupov katolíckej Cirkvi, podporuje prijateľnosť vakcíny proti Covidu, vyrobenej z bunkových línii potratených detí. Biskup Schneider je presvedčený o tom, že Stvoriteľ ukáže všetkým následky a napokon im otvorí oči.

Takáto je teda situácia a záleží naozaj na každom človeku osobne, ako sa zachová. Či bude poslúchať hlas svojho svedomia, alebo je jeho svedomie do takej miery prekryté rozumom a všetkými rozumovo racionálnymi argumentami, že sa prikloní na stranu rozumových dôvodov. Na každom osobne záleží, či uverí pokryteckej argumentácii, že vakcináciou ochránime životy tých najslabších a najzraniteľnejších, ale za cenu toho, že zavraždíme tých najslabších a najzraniteľnejších v telách matiek. Toto rozhodovanie je skutočne v rukách každého z nás, pretože to spočíva vo výsade nášho práva slobodnej vôle. Zostáva iba dúfať, že opäť nenadíde doba, kedy budú ľudia nasilu nútení k niečomu, čo sa prieči ich vnútornému presvedčeniu. Že v tomto zmysle zostane sloboda a oni si budú môcť uplatniť svoju výhradu svedomia.

A celkom na záver si ešte nedokážem odpustiť jedno malé zamyslenie. Zamyslenie nad etikou a morálkou vedcov, pracujúcich s genetickým materiálom ľudských potratených plodov ako s niečím úplne štandardným a bežným, čo je možné využiť a použiť akýmkoľvek spôsobom. A to bez akýchkoľvek predsudkov a takzvaných stredovekých klišé.

Neviem ako na vás, ale na mňa s takéhoto prístupu vanie ľadový chlad, ktorý sa na všetko díva len s chladnou vedeckou racionalitou a úplne ignoruje morálno etický rozmer veci. V takomto prístupe niet citu, niet ducha a niet svedomia! Je to len racionalita rozumu dohnaná do extrému, ktorá sa prieči samotnej podstate ľudskosti, pretože z tiel zavraždených ľudských plodov činí žiaduci materiálne na najrozmanitejšie využitie.

Je to veľmi podobné tomu, ako keď v koncentračných táborov varili z kostí zavraždených židov mydlo. A je tragédiou, že súčasní vedci, využívajúci k svojej práci potratené ľudské plody nevnímajú ľudskú, etickú a morálnu zvrátenosť svojho počínania. A je tiež tragédiou väčšiny obyvateľstva našej planéty, že vkladá svoju nádej do takejto nemorálnej vakcíny, ako do svojej záchrany pred pandémiou. Ľudstvo sa dostalo do problémov a svoje problémy rieši prostredníctvom využitia vrážd nenarodených! Z mŕtvoliek zavraždených ľudských plodov si chceme vybudovať cestu k lepšej budúcnosti a k lepšiemu životu! Ide tu o obrovský morálny precedens, spočívajúci v snahe dosiahnuť prospechu pre ľudstvo, ale žiaľ, za cenu nemorálnosti a neetického jednania. V ilúzii, že účel svätí prostriedky! V ilúzii, že ak je účel dobrý, môžu byť použité aj tie najnemorálnejšie a najzvrátenejšie prostriedky.

Môže byť takéto niečo požehnané? Môže nám to priniesť šťastie a konečné normalizovanie pandémiou narušeného života? Môže ľudstvo profitovať z nemorálnosti a chladnej rozumovej vypočítavosti?

Veď predsa toto všetko sú skutočnosti do neba volajúce! Skutočnosti, ktoré nám v konečnom dôsledku musia priniesť ešte niečo oveľa horšie, ako je súčasná pandémia! Jednoducho nie je možné zachovať sa tak, že zavraždíme iného a potom využijeme jeho vraždy vo svoj prospech.

Pred takouto morálnou dilemou dnes stojí súčasné ľudstvo, ale z médií sa o nej nedozviete. Z médií sa nedozviete, že sa ľudstvo ide zapredať diabolovi, aby ho zachránil! A na jeho krvavý oltár obetuje zmarené životy nenarodených!

Nie však na diabla, ale na Stvoriteľa sa mali ľudia obrátiť v snahe o svoju záchranu! A na Boží oltár mali priniesť to najkrajšie a najlepšie, čo sa v nich nachádza! Mali tam priniesť svoju spravodlivosť, čestnosť, lásku a čistou! Mali tam priniesť svoju ochotu pomáhať iným a podporovať ich! Mali tam priniesť svoju úctu k životu, i k celému stvoreniu! Mali tam priniesť svoju dôveru v Pána, ktorý nám práve prostredníctvom dôvery v neho môže ukázať správne východisko zo súčasnej situácie. A mohol by ho ukázať aj vedcom, keby vnútorne pracovali s týmito skutočnosťami, a keby viac ako svojmu chladnému a bezcitnému rozumu dôverovali Stvoriteľovi a obracali sa k nemu. A vo svetlej inšpirácii by potom mohli nachádzať riešenia, ktoré by neboli proti Bohu, ale boli by v súlade s ním a jeho Vôľou, ako i v súlade so základnými princípmi ľudskosti.

Zdá sa však, že svet už uskutočnil svoju voľbu a vybral si svoju cestu. Ty však, jednotlivec, ktorého svedomie ešte žije a ozýva sa, načúvaj jeho hlasu, riaď sa nim a kráčaj cestou, ktorú ti ukazuje, pretože len to je cesta správna.

PS. Po dokončení tohto článku som vo verejnoprávnom rozhlase zachytil informáciu, že niektorí pracovníci domov sociálnych služieb odmietajú vakcináciu. Ako dôvod uvádzajú, že jej neveria, pretože za ňu neručí výrobca, ale len štát. Otázka: čo je to potom za produkt, keď zaň samotný výrobca neručí?

https://www.christianitas.sk/biskup-joseph-strickland-opat-kritizuje-vakciny-proti-chorobe-covid-19/

https://www.christianitas.sk/biskup-schneider-som-pripraveny-ist-do-vazenia-ale-neeticku-vakcinu-neprijmem/