O živote okolo nás …

Všetko, čo sa deje okolo nás, nám chce niečo povedať. Chce nás niečomu naučiť. Chce, aby sme niečo pochopili. No a takýmto posolstvom je aj súčasná koronavírusová kríza. Skúsme sa preto pozrieť na to, k čomu nás chce dotlačiť. Lebo celosvetová dôraznosť, s akou sa tak deje, si nevyhnutne vyžaduje naše plné pochopenie situácie.

V prvom rade si je treba uvedomiť, že žijeme v univerze, v ktorom pôsobí vyššia Moc. Ide o Inteligenciu, ktorá usmerňuje vesmírne dianie celkom konkrétnym smerom. Smerom k stále vyššiemu rozvoju. K rozvoju ducha a pravých, vysokých, vznešených a ušľachtilých hodnôt. A všetko jestvujúce musí týmto vytýčením smerom kráčať, pretože nie je schopné trvalo sa priečiť Vôli vyššej Moci. Musí týmto smerom kráčať, či už chce, alebo nechce. Dobrovoľne, alebo nasilu. Z tohto uhla pohľadu sa treba dívať aj na súčasné dianie.

Prvým posolstvom, ktoré máme všetci pochopiť, je posolstvo pokory. Dostávame školou a tvrdú lekciu pokory!

Ľudstvo zabudlo na Stvoriteľa a jeho zákony. Žije si samo pre seba a v rámci svojich vlastných zákonov a priorít. Ľudstvo zabudlo na Vôľu vyššej Moci, ktorú by malo vo stvorení napĺňať, a tak sa duchovne, morálne a mravne rozvíjať. Ľudstvo sa domnieva, že si vystačí samo so svojou ekonomikou, technikou, konzumom a materialistickým ponímaním života.

A zrazu príde niečo, čo zásadným spôsobom otrasie všetkým, čo doteraz tak uspokojivo fungovalo! Zrazu príde niečo, čo doslova zmrazí a na maximálnu mieru utlmí všetko doterajšie ľudské snaženie! Zrazu ľudstvo, jednotlivé národy i jednotlivci do hĺbky duše prežívajú svoju krehkosť a zraniteľnosť! Zrazu prichádza pochopenie, že napriek všetkému, čo moderný svet dokázal, môže byť behom pár dní položený, alebo doslova zrazený na kolená!

Na základe všetkých týchto skutočností, ktoré nie sú výplodom fantázie, ale sa v súčasnosti reálne dejú, musia ľudia na vlastnej koži prežívať, že predsa len existuje „Čosi“, čo nás vždy presahovalo a bude presahovať. „Čosi“, čo je silnejšie ako všetko ostatné, a mi to musíme rešpektovať a podriadiť sa tomu.

To, čo teda majú ľudia ako prvé pochopiť v súvislosti so súčasnou koronavírusovou krízou je realita existencie vyššej Moci, ktorá nás presahuje. Ľudia majú opätovne získať bázeň a úctu pred vyššou Mocou! Ľudia majú opätovne získať stratenú POKORU! Ľudstvo súčasnosti dostáva dôraznú lekciu pokory pred čímsi Vyšším! Pred Mocou Božou! Toto je prvá základná vec, ku ktorej pochopeniu sme doslova tlačení tým, čo sa dnes deje.

A čo je tým druhým?

Koronavírus urobil prietrž, alebo výrazne obmedzil všetok doterajší pohyb ľudí na našej planéte. Urobil prietrž extrovertnej, konzumnej a komerčnej expanzii nie len vo svete ako takom, ale aj v rámci každého jednotlivého štátu, pretože boli eliminované všetky aktivity vo forme divadiel, kín, alebo rôznych iných kultúrnych aktivít. Bolo eliminované spoločenské stretávanie v reštauráciách, v pohostinstvách, alebo na športových podujatiach. Ulice miest sú vyľudnené. Koronavírus zahnal všetkých domov! Zahnal ich zvonku do vnútra!

Do vnútra! Zamysleli ste sa nad tým, k pochopeniu čoho sa nás snaží dotlačiť Inteligencia, ktorej Vôli podlieha všetko, čo jestvuje v našom stvorení? Bez ktorej Vôle ani len jediný lístoček nespadne dolu zo stromu? Násilím a nátlakom posúva našu pozornosť zo všetkého toho vonkajšieho smerom do vnútra! Smerom do nášho vlastného vnútra!

V evanjeliách sa píše: „Kráľovstvo nebeské je vo vás!“ Kráľovstvo nebeské a jeho hodnoty sú v každom z nás! Sú v našom vnútri! Iba je nám treba zamerať sa týmto vnútorným smerom. A koronavírusová kríza nám všetkým k tomu dáva príležitosť! Dáva nám k tomu priestor a čas! Doslova nás k tomu núti!

No a k tomu, aby sme konečne začali správnym spôsobom uvažovať a pracovať na sebe vo svojom vnútri, k tomu dostávame v dnešnej dobe extrémne silné podnety. Trebárs vo forme desivej fotografie, ktorá nedávno obletela sociálne siete. Ide o fotku z talianskeho Bergama, urobenú z okna bytu na poschodí, smerujúceho na hlavnú ulicu. Na ulici vidieť kolónu vojenských áut, v ktorých sú prevážané telá obetí koronavírusu do spaľovní, pretože krematória už kapacitne nestačia. V deň, kedy bola urobená fotka, zomrelo 400 ľudí.

Toto sú skutočnosti, ktoré musia veľmi silne otriasť každým človekom. Toto sú skutočnosti, ktoré nie je možné prejsť bez povšimnutia a bez toho, že by sa nás hlboko vnútorne nedotkli. Musí nás to vnútorne zasiahnuť a má to v nás vyvolať kladenie si zásadných otázok ľudského bytia, ktoré by sme si inokedy, alebo vôbec nikdy nepoložili.

Na čo sme tu vlastne na zemi a aký má náš život zmysel? Vari sme tu naozaj len na to, aby sme si užívali pokiaľ sa dá, a aby nás potom, keď zomrieme, spálili ako drevo v peci? Vari sme skutočne len poľná tráva, ktorá tu dnes je a zajtra ju hodia do ohňa? Vari sme skutočne len toto telo a myseľ, a keď zomrieme, o všetko prídeme a všetko definitívne skončí?

Alebo sme predsa len niečím viac? Sme niečím, čo je trvalé, večné a nezničiteľné, čo nemôžeme stotožňovať s našim fyzickým telom a pozemským rozumom? Neexistuje v nás nejaké vyššie „ja“? Neexistuje v nás večný duch, s ktorým môžeme nájsť spojenie prostredníctvom dodržiavania vysokých a ušľachtilých hodnôt, aby sme sa s ním vnútorne stotožnili a našli cestu k večnosti? Sme teda len telo, myseľ a rozum, ktoré hynú a zanikajú, alebo sme večný duch, ktorého sa nedotýka fyzická smrť?

Súčasné zastavenie života koronavírusom nás hmatateľne tlačí do vnútra našich domovov a do vnútra seba samých, a tragickosť udalostí v Taliansku, ale aj inde, nás tlačí ku kladeniu si tých najzákladnejších otázok nášho bytia. A dáva nám čas a priestor k tomu, aby sme odpovede na ne aj skutočne našli. Kto totiž hľadá, musí nakoniec aj nájsť!

Nedávno som počúval reláciu v rozhlase o tom, akým všemožným spôsobom trávia ľudia čas vo svojich domovoch, do ktorých boli nútene zahnaní a koronavírusovou krízou. Redaktorka v relácii hovorila o tom, akí sú ľudia aj v tejto situácii vynaliezaví, a ako najrozličnejšími kreatívnymi spôsobmi dokážu využiť nečakaný voľný čas. V skutočnosti je ale maximálne smutné, že pre navyknutú ľudskú povrchnosť nie je tento Zhora darovaný čas vôbec využívaný na to, na čo by naozaj mal, ale je premrhaný na obvyklé hlúposti a na to, čo nie je vôbec podstatné.

O vyššej Moci, alebo o Stvoriteľovi, ktorý riadi svety, sa hovorí, že je Láskou. A je to skutočne tak, pretože Láska najvyššej Inteligencie, ovládajúcej univerzum nechce pripustiť, aby ľudia premrhali v hodnotovom omyle, v ničotnej povrchnosti a v bezduchom, tupom materializme celé svoje bytie. Láska najvyššej Inteligencie sa nás preto snaží zo všetkého tohto vytrhnúť, aby sme nepremárnili svoje životy a nakoniec nás nemuselo postihnúť to najstrašnejšie, čo vôbec jestvuje. Duchovná smrť, alebo inak povedané, večné zatratenie našej osobnosti! Takto, z pozície Lásky Stvoriteľa k nášmu večnému duchu treba celú súčasnú situáciu vnímať a dešifrovať.

No a na záver ešte jedna zásadná otázka: čo sa stane, ak ľudia nebudú chcieť pochopiť, prijať a zrealizovať to, k čomu ich v súčasnosti tlačí koronavírusová kríza a za ňou stojaca vyššia Moc, bez ktorej Vôle ani len lístoček nespadne zo stromu? Čo keď budú chcieť žiť tak, ako doposiaľ a uznávať rovnaký hodnotový systém, aký uznávali doteraz?

Iste sa pamätáte, že v roku 2012 mnohí očakávali koniec sveta. Keď neprišiel, materialisti a ateisti opäť jasali. Neuvedomili si však dve veci. Za prvé, že to nemá byť koniec sveta, ale koniec starého sveta! Koniec starého sveta so všetkou jeho doterajšou nesprávnou hodnotovou hierarchiou, a začiatok nového sveta s novou, duchovnou hodnotovou hierarchiou.

No a za druhé si neuvedomili, že to nie je otázka jedného dňa, začínajúceho poslednými minútami roku 2011 a prvými minútami roku 2012. To je proces, ktorý začal už pred tým a prebieha aj v súčasnosti. Je to proces transformácie ľudského vedomia z nižšej úrovne na vyššiu úroveň.

Ak to ľudia pochopia a vykročia cestou, smerujúcou k čoraz väčšej osobnostnej a duchovnej dokonalosti, na ktorú nás tlačí Vôľa Vládcu univerza, ušetria si mnoho utrpenia. Ak to ale nepochopia a budú sa chcieť kŕčovito držať toho starého, vyššia Moc použije oveľa razantnejšie prostriedky, než je súčasná koronavírusová kríza, aby docielila toho, kam má ľudstvo v súlade s plánovaným vývojom celého univerza smerovať. Človek musí pochopiť, že je príliš malý a zraniteľný na to, aby si donekonečna presadzoval iba svoju vlastnú vôľu.

Uvedomme si priatelia, že ľudia, ktorí každodenne zomierajú v Taliansku, ale aj všade inde na koronavírus, že všetci títo ľudia mali svoje rodiny, svoje plány, svoje starosti i svoje radosti tak, ako každý z nás. A zrazu je všetko preč! Je to obrovská tragédia a o to zvlášť, ak pripustíme, že aj my sami by sme sa mohli jedného dňa ocitnúť medzi nimi. Nedopusťme preto, aby veľké nešťastie, ktoré postihlo týchto ľudí a ich rodiny, odplynulo v našej obvyklej povrchnosti kamsi do stratena. Choďme preto do svojho vnútra a riešme v sebe základné otázky bytia, ktoré sme už dávno mali mať vyriešené.

K týmto obetiam by totiž vôbec nemuselo dôjsť, keby sme ako ľudstvo i ako jednotlivci kráčali vo svojom vývoji správne, čiže cestou hodnôt ducha. Potom by bola nutnosť bolestnej navigácie na túto cestu bezpredmetná! Uvedomme si to, spamätajme sa, obráťme sa a vykročme tam, kam sa nás snaží nasmerovať Vôľa Najvyššieho, aby obeť tých, ktorí v súčasnosti zomierajú na svetovú koronavírusovú pandémiu, nebola márna.

Stručný záver: Všemohúci Boh jestvuje a praje si nové, lepšie, duchovné ľudstvo! To je cesta, na ktorú ho začína smerovať. Čím skôr to pochopíme a čím skôr touto cestou vykročíme, tým menej budeme trpieť.