O živote okolo nás …

Väčšina obyvateľstva našej planéty vníma realitu veľmi povrchne. Vníma ju iba čisto prvoplánovo a plytko. Je to len konzumné vnímanie sveta a života, bez akejkoľvek ochoty a chuti hlbšie sa zamýšľať nad vecami a nad tým, čo sa nachádza v hĺbke, pod ich vonkajším povrchom.

Ide teda iba o čisto materialistické poňatie reality, v ktorom má cenu a ktorom sa počíta len to, čo je možné mať, čo je možné dosiahnuť, čo je možné získať a na základe čoho si je možné užiť všetkých pôžitkov a radostí materiálneho sveta. Takéto sú očakávania konzumnej väčšiny obyvateľstva našej planéty od života. Takéto sú ich ciele a takéto sú ich hodnoty.

No a samozrejme, aký je dopyt, taká je potom nevyhnutne aj ponuka. Čo ľudia chcú a o čo usilujú, toho sa im potom aj dostáva. A tak povrchnosť cieľov, hodnôt a túžob väčšiny obyvateľstva priamo vytvára a formuje vonkajšiu realitu presne takým spôsobom, ako ju tak dôverne poznáme z nášho každodenného, obyčajného života.

Je to realita honby za akciami v supermarketoch, realita ošiaľu vianočného nakupovania, realita nablískaných nových značiek áut, realita atraktívnych dovoleniek, realita moderných mobilov, realita naháňania sa za peniazmi a ziskom, realita tvrdej práce, potrebnej na dosiahnutie uspokojenia všetkých svojich nikdy nekončiacich potrieb.

Je to realita plytkej a prázdnej zábavy v televízii, realita plytkých a prázdnych rozhovorov, cieľov a hodnôt. Je to realita, ktorá až na malé kozmetické chybičky systémovo absolútne dokonale vyhovuje konzumnej väčšine.

A vyhovuje jej až do takej miery, že keby prišiel niekto, kto by sa snažil ponúknuť čosi hodnotnejšie a hlbšie, bolo by to považované za niečo rušivé. Za niečo nekompatibilné z prianiami väčšiny. Ľudia by to nechápali a nerozumeli by tomu, pretože by to nechceli chápať a nechceli by tomu rozumieť. Bolo by im to ľahostajné, pretože ich duševný obzor a schopnosť ich myslenia uviazli v povrchnosti a nenáročnosti tak, ako uviazne loď na plytčine.

Ide o duševný rozmer, jednoznačne sa pohybujúci iba v intenciách pojmov „chlieb a hry“. To znamená, že po tvrdej práci treba v prvom rade nasýtiť svoje brucho, a potom vyplniť svoj voľný čas rôznou plytkou a nenáročnou zábavou.

O tomto sklone más sa samozrejme vedelo už za čias starovekého Ríma, a doteraz sa na tom takmer nič nezmenilo. Zmenila sa len vonkajšia forma, ktorá sa prispôsobila modernej dobe. Ten „chlieb“ v súčasnej dobe predstavuje okrem základnej obživy i uspokojovanie rôznych základných aj nadštandardných potrieb. No a tie „hry“ predstavujú rôzne formy modernej zábavy, ako je plytká a nenáročná literatúra, plytké a nenáročné filmy, plytké, až stupídne televízne programy, plytká a úbohá divadelná produkcia, rôzne komerčné rozhlasové stanice, a samozrejme internet, používaný v prevažnej miere len na šírenie plytkosti, povrchnosti, úbohosti a zvrhlosti.

A hoci v dnešnej dobe už existuje množstvo rôznych alternatívnych médií, konzumná väčšina zostáva stále verná tým mainstreamovým, pretože pri ich sledovaní a počúvaní je možné čo najmenej myslieť. Nenáročnosť a plytkosť v myslení je totiž tým najdôležitejším kritériom toho, čo sú masy schopné prijať a čo už nie.

A šedé eminencie, stojace v pozadí, tento trend všeobecnej plytkosti a povrchnosti intenzívne podporujú. Ba čo viac, stále sa pomaly snažia znižovať latku toho, čo sa masám v médiách ponúka, aby boli ešte viac duševne obmedzenejšie. Aby sa z nich stalo len slepé a tupé stádo, ktoré je možné nahnať kamkoľvek. Trebárs do protestov proti vlastným vládam, ktoré im chcú dobre, alebo do vojny proti fiktívnemu nepriateľovi a podobne.

Týmto masám je totiž cielenou a premyslenou manipuláciou možné nahovoriť skutočne čokoľvek. Je im možné nahovoriť, že čierne je biele a biele je čierne. Je im možné nahovoriť, že priateľ je nepriateľ a nepriateľ priateľ. Je im možné nahovoriť, že dobro je zlo a zlo je dobro. Tieto masy sú totiž ako trstina vo vetre, ktorá sa kláti tam, kam fúka vietor mainstreamovej mediálnej manipulácie.

A je smutné, že všeobecnému trendu plytkosti a ľudskej malosti sa nevyhli ani cirkvi. Cirkvi totiž vedome prijali do štruktúry svojej vierouky množstvo prvkov, ktoré cielene nadbiehajú povrchnosti a plytkosti ľudí len preto, aby k sebe pritiahli čo najväčší počet stúpencov

Takže nakoniec už ani cirkvi nerobia, čo majú. To znamená, nevychovávajú zrelé a samostatne duchovne stojace osobnosti, utvárajúce svoj zodpovedný vzťah k životu predovšetkým na základe svojho vlastného zvažovania, skúmania a presvedčenia, ale naopak, vychovávajú a formujú iba poslušné ovečky, idúce slepo iba tým smerom, ktorý im vytýčili ich znalí a teologicky vzdelaní duchovní pastieri.

Cirkvi teda neučia ľudí ryby chytať tak, akoby mali, ale tieto ryby im ony samé neustále servírujú v podobe hotových duchovných právd. O nich už netreba vôbec premýšľať, ale ich treba len prijať.

No a masám, ktorým vlastné premýšľanie padne zaťažko, takýto prístup dokonale vyhovuje. Takže sú vlastne všetci spokojní.

O týchto veciach by sa dalo samozrejme ešte dlho hovoriť, ale je to zbytočné, pretože s povrchne prvoplánovým vnímaním reality sa v každodennom živote stretnete všade, kdekoľvek sa pohnete. Stretnete sa s ním v autobuse, vo vlaku, v práci, v reštaurácii, na obrazovke televízie, vo filmoch, v kinách, v divadlách, v časopisoch a kdekoľvek inde. To, čo budete vidieť a vnímať predstavuje jedinú realitu, ktorá reprezentuje duševný obzor väčšiny obyvateľstva.

A títo otroci vlastnej plytkosti a povrchnosti v tom nebadajú nič prázdneho a neuspokojivého. Nič ľudsky nedôstojného. Im to v podstate tak, ako to je, až na nejaké malé chybičky dokonale vyhovuje. Takže na tom nemajú potrebu nič zásadného meniť. A ani na tom nechcú nič zmeniť.

A práve na tento typ ľudí sa dokonale hodí známy Goetheho výrok, že najúbohejším otrokmi sú tí, ktorí si vo svojom zotročení myslia, že sú slobodní.

Tento výrok sa dá iba minimálnym spôsobom modifikovať a dokonale vystihuje súčasnú, modernú realitu, v ktorej žijeme. A síce takto: Najúbohejšími otrokmi sú tí, ktorí si vo svojom konzumno materialistickom zotročení myslia, že sú slobodní.

Je ale už konečne načase, aby si ľudia začali uvedomovať, že existuje ešte aj iná, skrytá a hlbšia realita, ako iba tá povrchová, prvoplánová a plytká, ktorá je im neustále a rôznymi spôsobmi podsúvaná, a to najmä mainstreamovými médiami. Mali by si uvedomiť, že pod vonkajším pozlátkom ilúzie liberálneho kapitalizmu, ako toho najdokonalejšieho systému, aký vôbec bolo ľudstvo schopné vymyslieť, sa skrýva čosi iné. Čosi temné, nízke a skazené.

Veď predsa o tom, že to v ľudstve vždy fungovalo týmto spôsobom, že pod povrchom vonkajšieho lesku sa vždy skrývala tá najneuveriteľnejšia podlosť a skazenosť svedčia už Ježišove slová, prednesené pred dvetisíc rokmi, adresované farizejom a zákonníkom. Čiže ľuďom, predstavujúcim vo vtedajšom svete určitú elitu. Povedal im totiž, že sú ako nabielené hrobky. Zvonka honosné a majestátne, ale vo vnútri plné hniloby a najrozličnejšej nečistoty. Túto skutočnosť dokonale vystihujú aj iné slová: Existujú ľudia, ktorý vyzerajú zo všetkých strán perfektne. Zľava, sprava, spredu i zozadu. Len nie zvnútra!

No a presne toto isté platí aj o celom súčasnom systéme usporiadania vecí ľudských. To znamená, že na jednej strane máme rôzne pozitíva dnešnej modernej doby, avšak na druhej strane máme desivú zákulisnú nízkosť a skazenosť, o ktorej samozrejme štandardné, konzumne a povrchne naladené obyvateľstvo ani netuší.

Dôkazom tohto hnusu, skrývajúceho sa pod povrchom bol napríklad rozhovor s manželkou slovenského ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. Bol uverejnený v časopise Madam Eva a pani Jarmila Lajčáková – Hargašová v ňom dostala okrem iných aj veľmi zaujímavú otázku, či si myslí, že svetový mier je v záujme tých, ktorí dnes riadia svet.

A ona vyrukovala so šokujúcou skúsenosťou. Povedala totiž, že jej manžel sa stretol s istými, mimoriadne vysoko postavenými a bohatými ľuďmi, ktorí ho seriózne žiadali, nech im vysvetlí, prečo podľa neho nie je vojna dobrá. Oni boli totiž toho názoru, že vojna predsa točí ekonomiku a prináša nové pracovné miesta.

To teda znamená, že za zatvorenými dverami elity nášho sveta vôbec neriešia nejaké zásadné politické otázky. Tam ide len o peniaze a ekonomické záujmy, pričom rozpútanie vojen je považované za najväčší motor svetovej ekonomiky. Po každej vojne je totiž treba zničené krajiny obnoviť a obnova prebieha na úver. Všetko sa síce nanovo vybuduje, ale konečným výsledkom bude zadĺženie krajín až do takej miery, že to nepôjde nikdy splatiť. Tak sa z nich stanú otrockí vazali. A ak sa niekto bude pokúšať o slobodu svojho národa, dopadne ako Nicolas Maduro, Bašár Asad, alebo dokonca ako Muamar Kaddáfí.

Takýto je teda milí priatelia v skutočnosti svet, v ktorom žijeme. Takýmto spôsobom uvažuje, a nie len uvažuje, ale aj reálne jedná elita najbohatších a najmocnejších nášho sveta. Takéto monštrá z nich urobilo ich bezbrehé uctievanie peňazí a kapitálu. Je to modla, ktorej sa klaňajú a v mene ktorej sú ochotní nechať vraždiť ľudí a pustošiť národy.

Zásadná otázka však znie, čo s tým? Ako sa proti tomu postaviť? Ako sa tým nedať zhltnúť a zvalcovať?

V prvom rade si najširšia verejnosť musí konečne uvedomiť, že výsada myslieť, ktorou sme my ľudia obdarovaní, v sebe zároveň skrýva povinnosť. Povinnosť skúmať! Povinnosť ísť veciam skúmavo až na koreň. Až k ich podstate, skrývajúcej sa pod povrchom.

A zámerom tohto povrchu, tohto zovňajšku vecí a javov je mnohokrát utajiť, zahmliť a zastrieť podstatu, skrývajúcu sa pod ním. A práve preto každý, kto bol obdarovaný výsadou myslieť, má zároveň aj povinnosť skúmať!

Ak si ale túto základnú povinnosť človeka, ako mysliacej bytosti plniť nebudeme, staneme sa len časťou nemysliaceho, a preto ľahko manipulovateľného stáda. A toto stádo bude hnané na cesty, ktoré preň vymysleli iní, aby ho zotročili a ovládli.

Neverte preto nikomu a sami skúmajte! Neverte tomu, čo sa hovorí v televízii len preto, že sa to hovorí v televízii, ale sami skúmajte, či to náhodou nie je inak. Neverte autoritám akéhokoľvek druhu len preto, že sú uznávanými autoritami, ale sami skúmajte, či to, čo hovoria, nie je len manipulatívna lož. Neverte tomu, čo je napísané v novinách len preto, že sa to píše v novinách, ale sami skúmajte, či vám nie sú informácie účelovo predkladané iba tak, ako to vyhovuje tým, čo dané noviny, alebo iné médiá vlastnia.

A presne takto isto čiňte aj vo všetkých ostatných oblastiach života, pretože jedine takýmto spôsobom si budete plniť svoju elementárnu povinnosť skúmať, automaticky vyplývajúcu z vašej schopnosti myslieť. Jedine týmto spôsobom môžete prelomiť doterajšiu kliatbu povrchnej plytkosti, ktorej podliehajú masy a stať sa konečne osobnosťami, ktorými už nemôže nikto manipulovať.

A ak budete takto postupovať aj v oblasti duchovnej, ktorú nie je možné z tohto procesu vyňať, ak aj v tejto oblasti budete vážne skúmať pravdivosť všetkého, čo je vám predkladané rôznymi učeniami a duchovnými autoritami, čoskoro zistíte, že mnohé veci sú inak, než sa prezentujú navonok. Zistíte, že účelom mnohého je iba to, aby boli zahmlené a zastreté skutočné duchovné pravdy, nachádzajúce sa v hĺbke pod povrchom.

Ak ale nestratíte odvahu a budete všetko vážne skúmať, otvorí vám to cestu k duchovnej slobode. Otvorí vám to cestu k slobode vášho ducha, ktorého plnému rozletu bolo bránené buď nevedomým, alebo účelovým pokrivením pravdy.

Vy sa však vašim vážnym duchovným skúmaním duchovne osloboďte, pretože jedine tým sa môžete stať silnými a pevnými osobnosťami, ktoré už nebude možné vmanipulovať do nijakej podoby neslobody. Či už tej duchovnej, alebo materiálnej.

Takýchto osobností sa totiž hrozia mocní nášho sveta, pretože národy nimi naplnené by sa stali slobodnými a nepremožiteľnými. Lebo naopak, s každým národom, ktorého väčšina obyvateľstva je len nemysliace stádo, si môžu dravci, stojaci v zákulisí robiť čo chcú. A v súčasnosti tak aj robia.