O živote okolo nás …

Vo všeobecnosti nie sme vôbec zvyknutí hľadať hlbšie príčiny vecí, ktoré presahujú hranice hmoty. Sme zvyknutí hľadať iba na povrchu, to jest v hmotnom svete a preto nám skutočná podstata všetkého fatálne uniká.

Skúsme preto urobiť teraz v tomto smere výnimku a pozrime sa na problematiku homosexuality z duchovného hľadiska. Prenesme sa teda úplne na začiatok, kedy sa duchovný zárodok človeka mal rozhodnúť, aký druh pôsobenia si pre seba vyberie. Či to bude pôsobenie aktívne, čiže mužské, alebo pôsobenie pasívne a udržujúce, čiže ženské.

Aby sme správne chápali nasledujúce vysvetlenia treba mať jasno v tomto základnom členení:

Za prvé: je tu bezpohlavný ľudský duchovný zárodok, ktorý sa na začiatku svojho vývoja musí záväzne a raz a navždy rozhodnúť pre aktívne, alebo pasívne pôsobenia. Tým sa stáva mužským, alebo ženským ľudským duchom.

Za druhe: na základe tohto jeho rozhodnutia sa potom sformuje jeho duševné telo a to buď do mužskej, alebo ženskej podoby.

Za tretie: no a pri pozemskom zrodení taktiež i jeho hmotné, fyzické telo.

Každý ľudský duch musel teda na začiatku učiniť zásadné rozhodnutie, ktoré sa preň stalo určujúcim po celé jeho ďalšie bytie. Jeho duševné telo sa potom ihneď začalo formovať buď do mužskej alebo ženskej podoby.

Pri svojom pozemskom zrodení potom tiež obdrží buď mužské, alebo ženské fyzické telo.

Mužská, alebo ženská telesná forma teda priamo závisí na druhu činnosti vo stvorení. Mužské, to je princíp aktivity, čiže priebojnosť a ženské, to je princíp pasivity, čiže pôsobenie tiché, udržujúce a ochraňujúce.

Jednou z príčin homosexuality je zmena pôvodného rozhodnutia ľudského ducha!

Ukážme si to na príklade: Na zemi žije ženský duch, ktorý vlastní ženské telo a má teda pôsobiť tichým, pomáhajúcim a udržujúcim spôsobom. Avšak tento ženský duch začína postupne inklinovať k aktívnemu, mužskému druhu pôsobenia. Chce určovať, dobíjať, viesť, vládnuť a tak aj činí. Telesne zostáva stále ženou, ale vnútorne, duševne sa už začína formovať do mužskej podoby, zodpovedajúcej činnosti, ktorú preferuje.

Po odložení hmotného tela, čiže po fyzickej smrti prijíma potom tento, pôvodne ženský ľudský duch už mužskú duševnú formu. No a na základe toho sa potom, pri svojom opätovnom zrodení narodí ako muž. Muž, ktorý však v sebe nesie ženského ducha, ktorý vo svojom predchádzajúcom živote preferoval aktívne, mužské pôsobenie a dôsledkom toho obdržal vo svojom novom pozemskom zrodení mužské telo.

Tento ženský ľudský duch zostáva v jadre stále ženou a to na základe svojho prvotného rozhodnutia, ktoré je nezmeniteľné. A preto sa táto žena čoskoro začne cítiť nesvoja v novom, na základe svojho predchádzajúceho príklonu k aktivite, mužskom tele. Mužské telo je jej cudzie. Je to pre ňu akýsi nepochopiteľný trest, pretože sa vnútorne cíti byť ženou, avšak jej telo je mužské. Tento trest si však spôsobila ona sama svojim príklonom k aktívnej, mužskej činnosti vo svojom predchádzajúcom živote.

Takto sa teda môže na zemi zrodiť homosexuál. V skutočnosti je to ženský ľudský duch v mužskom tele. Tento stav je samozrejme neprirodzený a jeho neprirodzenosť duch bolestne vnútorne pociťuje. Skutočnou pomocou v danej situácii môže byť jedine poznanie podstaty veci a snaha a túžba ženy stať sa opätovne plnohodnotnou ženou.

Treba ale vedieť, že to sa môže prirodzeným spôsobom uskutočniť až v nasledujúcom pozemskom zrodení a to vtedy, ak žena, ktorá samu seba potrestala zrodením v mužskom tele bude naozaj túžiť stať sa opäť ženou a začne opäť inklinovať k pasívnemu, tichému, ochrannému a pomáhajúcemu pôsobeniu.

Absolútna neznalosť o týchto skrytých skutočnostiach má však za následok, že to, čo už je aj tak dosť zamotané a skrivené sa ľudským nepochopením ešte viac kriví a zamotáva.

Ak totiž homosexuál, čiže žena v fyzickom, mužskom tele dospeje do obdobia pohlavnej zrelosti a zatúži si nájsť partnera, tohto ženského ducha v mužskom tele samozrejme priťahujú muži. Je to logické pretože každá žena túži po mužovi. A homosexuál je vo vnútri ženou. Iba že táto žena sa nateraz nachádza v mužskom tele.

Je úplne samozrejmé, že žiaden normálny muž nebude mať záujem o vzťah s homosexuálom. A preto homosexuál môže nadviazať vzťah iba s ďalším homosexuálom. Čiže s niekým rovnako pokriveným, ako je on sám. Avšak ak homosexualita je už sama osebe neprirodzená, vzťah dvoch homosexuálov je ešte absurdnejším vystupňovaním neprirodzenosti.

Prečo? Lebo za prvé, človek nepozná príčiny homosexuality a za druhé, lebo je materialista. A pre svoju nevedomosť o vlastnej úchylke, ako i pre svoje materialistické vnímanie sveta sa dvaja homosexuáli navzájom klamú. Ich vzájomný vzťah je totiž proti všetkým prirodzeným prírodným zákonom.

Prečo je tomu tak si vysvetlíme podrobnejšie: Homosexuál je žena, alebo ženský duch v mužskom tele. Táto žena nemá šancu získať skutočného muža, po ktorom túži. Môže získať iba homosexuála. Ale to je tiež vlastne žena, len v mužskom tele. Dochádza teda ku vzťahu dvoch pokrivených ženských duchov. Ich vzájomný omyl spočíva v materialistickom vnímaní sveta, neschopnom dostať sa pod povrch. Preto ženský duch, čiže homosexuál, túžiaci po mužovi, vidí len zovňajšok a povrch, čiže telo. Svoju túžbu po vzťahu si naplňuje vzťahom s druhým homosexuálom, ktorý je však mužom iba navonok.

Takýmto spôsobom teda žena v mužskom tele získava muža. Avšak len hmotne a fyzicky! Získava len telo muža! Vo vnútri je to nešťastná žena v mužskom tele tak, ako ona samotná. V skutočnosti je to teda vzťah dvoch žien, ktoré sami seba navzájom klamú svojim mužským telom.

A tak sa vŕši omyl na omyl! A tak sa bolestné poznanie človeka, muža alebo ženy, ktorí cítia, že sa nenarodili v správnom tele nerieši poznaním skutočnej reality a vytrvalou snahou o opätovnú nápravu ale naopak, všetko sa ešte viac kriví a zamotáva nadväzovaním homosexuálnych vzťahov. Vzťahov, ktoré sú absolútne neprirodzené, pretože partneri sa v nich vo svojej vlastnej nevedomosti klamú navzájom. A len tupý a slepý materializmus, neschopný vnímať veci pod povrchom, materializmus, ktorý vládne dnes sa môže snažiť uzákoniť niečo tak neuveriteľne pomýleného, ako je legalizácia registrovaných partnerstiev homosexuálnych párov a navyše ešte s možnosťou adoptovať a vychovávať deti. Toto predsa nemôže pomôcť a byť užitočné nikomu. Ani homosexuálom, ani spoločnosti a ani adoptovaným deťom.

Homosexualita môže byť teda trest, prichádzajúci k človeku v zákonoch univerza za to, že sa snažil odkloniť od druhu činnosti, ktorý si vybral pri svojom prvom rozhodnutí, záväznom a nezmeniteľnom na celé ďalšie bytie.

Muž má byť preto aktívnym mužom a žena má byť pomáhajúcou a ochraňujúcou ženou.

Ak muž začne inklinovať k ženskému druhu pôsobenia, môže sa na zemi zrodiť v ženskom tele.

Ak žena začne inklinovať k aktívnym, mužským činnostiam, môže sa zrodiť vo svojom ďalšom živote na zemi v mužskom tele!

Cesta k náprave spočíva v uvedomení si týchto skutočností a v zahájení preferovania toho druhu činnosti, ktorému zodpovedá naša najvnútornejšia podstata.

Ak v tom bude človek dôsledný, k náprave a pozitívnej zmene môže dôjsť, avšak prirodzeným spôsobom až v nasledujúcom živote na zemi. Toho si je treba byť vedomý. Takáto je totiž realita, naplňujúca sa v zákonoch univerza.

A ešte na záver vyjadrenie k jednej štatistike, ktorá uvádzala počet homosexuálov na Slovensku v percentách, kým počet lesbicky orientovaných žien iba v desatinách percent. Štatisticky je teda omnoho viac homosexuálov, ako lesbičiek. Prečo je tomu asi tak?

Vezmime si homosexuála, ktorý je ženou v mužskom tele. Je to ženský duch, ktorý sa odklonil od svojho ochraňúceho, tichého a pomáhajúceho druhu pôsobenia a prikláňa sa k mužskému, aktívnemu duhu pôsobenia. Toto má vo veľkej miere na svedomí nesprávne pochopenie pojmu emancipácia, keď sa ženy snažia vyrovnať mužom v ich činnosti. Takýmto druhom aktivity sa však vnútorne deformujú a podľa miery intenzity svojej deformácie sa mnohé z nich nakoniec rodia v mužských telách, pretože práve takýto druh činnosti preferovali. A potom, ako homosexuáli, trpia v pozemskom živote v cudzom tele, ktoré nezodpovedá ich vnútornej podstate. A keďže doba núti ženy do aktívnych druhov činnosti, ktoré nie sú vlastné ich ženskej podstate, práve z tohto dôvodu sa rodí omnoho viac homosexuálov, ako potvrdzujú štatistiky.

Muž má byť preto vždy aktívnym mužom a žena pomáhajúcou a ochraňujúcou ženou, ak raz nechcú zažiť trpké zrodenie v tele, ktoré im bude cudzie a ktoré nebude zodpovedať ich najvnútornejšiemu ja.