O živote okolo nás …

Tlak na vakcináciu je obrovský a mnohí mu podľahnú. Tí však, čo mu odolávajú, sa stávajú silnými osobnosťami, ktoré sa nepoddávajú ničomu, čo sa prieči ich vnútornému presvedčeniu. Osobnosťami, ktoré nepodliehajú nátlaku a neskláňajú svoje hlavy ani vtedy, keď mnohí okolo kľačia v prachu a s poslušnosťou otroka plnia všetky priania mocných.

Žijeme vo svete špecifickom tým, že sa v ňom nie je možné spoliehať na názor väčšiny. Na to, že väčšina má vždy pravdu. Je to skôr naopak, pretože takmer vždy sa na tejto planéte približovalo k pravde omnoho viac to menšinové, stojace v opozícii proti väčšine. Presne tak, ako sa o tom píše aj v evanjeliách v podobenstve o širokej a úzkej ceste. A nadčasový princíp širokej a úzkej cesty sa bezvýhradným spôsobom naplňuje aj v dnešnej dobe vo vzťahu k vakcinácii.

Masovo, celoplošne a celoštátne je presadzovaná potreba vakcinácie. To je tá široká cesta a prívrženci vakcinácie sú dokonca presvedčení, že je to cesta jediná. A pretože je to podľa nich cesta jedná, všemožne sa snažia, aby po nej išli úplne všetci. Či už dobrovoľne, alebo nasilu.

Ale okrem tejto, všemožným spôsobom presadzovanej širokej cesty je tu ešte aj cesta úzka. Úzka a tŕnistá cesta odporcov vakcinácie, ktorým sú zo všetkých strán hádzané polená pod nohy, a ktorým je všemožnými spôsobmi znepríjemňovaný život. A mnohí nakoniec skutočne podľahnú enormnému tlaku a dajú sa očkovať, aj keď s tým nie sú vnútorne plne stotožnení. Keby sa mohli úplne slobodne a bez nátlaku rozhodnúť, nikdy by sa očkovať nedali.

Je množstvo dôvodov a objektívnych príčin, prečo ľudia nesúhlasia s vakcináciou. Medzi inými je to i obyčajný strach o svoj život a svoje zdravie. O to zvlášť, že na sociálnych sieťach sa nachádza veľa informácií o úmrtiach po vakcinácii. Zverejňujú ich príbuzní a známi obetí. Uvediem jediný príklad za všetky:

„Nedávno som stretol môjho bývalého kolegu učiteľa. Spolu sme učili na gymnáziu. Povedal mi, že má vysokú cukrovku, ktorú má už roky, ale že sa nechal očkovať AstraZenecou. O tri týždne som stretol iného známeho, ktorý mi povedal, že zomrel. Nečakal som to.“

A podobných prípadov je na sociálnych sieťach neúrekom. Ľudia potichu a nenápadne zomierajú po vakcinácii ako muchy, ale o týchto skutočnostiach sa oficiálne mlčí. Mám známu a tá má syna v Anglicku, kde je zaočkovanosť 90%. Jej syn hovoril, že tam takisto zomrelo veľa ľudí po vakcinácii. A kto nezomrie hneď, môže po piatich rokov očakávať nejaké negatívne vedľajšie účinky tak, ako to priznal infektológ Vladimír Krčméry v rozhovore v televízii TA3.

Štátna mašinéria však pred obyvateľstvom tají, že každý kto sa dá očkovať riskuje svoj život i svoje zdravie. Naopak, všemožne nabáda ľudí na očkovanie a klame im, že je to úplne bezpečné. Ako najnovšie lákadlo má poslúžiť štátna lotéria pre očkovaných, kde je možné vyhrať aj viac ako 100 000 Eur.

Táto lotéria však vyznieva ako otvorený výsmech, pretože ľudia riskujú očkovaním svoj život i svoje zdravie, a za svoje riziko dostanú výhernú poukážku. Na ňu môžu niektorí vyhrať, ale samozrejme, ako pri každej lotérii, väčšina z nevyhrá vôbec nič.

Keby ale aj vyhrali niekoľko tisíc Eur, alebo hoci aj 100 000 ako najvyššiu výhru, stojí za tieto peniaze ľudský život, alebo ľudské zdravie? Nie je to snáď obludná a choromyseľná devalvácia základných hodnôt? Choďte a spýtajte sa príbuzných Jula Viršíka, či jeho smrť stála za 100 000 Eur? Choďte a spýtajte sa príbuzných Milana Lasicu, či jeho smrť stála za 100 000 Eur? Choďte a spýtajte sa príbuzných, ktorí píšu o smrti svojich blízkych a známych na sociálnych sieťach, či je ich smrť hodná 100 000 Eur? Celá lotéria je hnus, redukujúci hodnotu života a zdravia človeka iba na peniaze. 64% národa má voči lotérii výhrady a nesúhlasí s ňou.

A veľmi podobného druhu sú aj kalkulácie ekonómov, pozerajúce sa na všetko iba cez peniaze, ktoré hovoria, že štát stojí liečba jedného staršieho covid pacienta okolo 20 000 Eur. Pri mladších pacientoch je toto číslo trošku nižšie. Takto uvažuje rozum a jeho služobníci! Všetko majú spočítané! I ľudský život i ľudské zdravie!

Proti tomu však stojí odhodlanie mnohých ľudí nedať sa očkovať. Ich odhodlanie sa však neopiera len o rôzne objektívne informácie, svedčiace proti vakcinácii. Ich odhodlanie sa opiera hlavne o ich vlastné cítenie a presvedčenie. O ich vlastné vnútorné tušenie, že práve takto je to správne.

A toto ich presvedčenie, opierajúce sa o vnútorné cítenie, pochádza z ducha. Pochádza z najvnútornejšej duchovnej podstaty, prejavujúcej sa citom, svedomím a intuíciou.

A práve to je tým, čoho by sa mali všetci držať! To je tým, čomu treba veriť a o čo sa je treba oprieť. Živosť citu je totiž oveľa viac, ako racionálny chlad rozumu. Len rozum je totiž schopný zdegradovať všetky hodnoty iba na peniaze, pretože je krátkozraký, obmedzený a schopný vidieť prospech iba v časovo obmedzenom horizonte.

Duch, prejavujúci sa citom, svedomím a intuíciou je oveľa vyššou a hodnotnejšou veličinou v človeku. Je samotnou ľudskou podstatou, ktorá vidí oveľa ďalej než rozum, a preto neuprednostňuje prospech krátkodobý pred prospechom dlhodobým.

V evanjeliách sa píše: „Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom, pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone.“

Každý z nás si teda dnes musí vybrať iba jedno jediné, čo postaví na prvé miesto! Buď Boha, alebo mamon! Buď hodnoty ducha, alebo hodnoty hmoty! Buď cítenie a z neho plynúce pravé presvedčenie, alebo rozum a z neho plynúce rozumové presvedčenie. Každý človek sa musí v dnešnej dobe rozhodnúť, čomu bude slúžiť a čo uprednostní.

Prečo hovoríme o vakcinácii takýmto spôsobom a posúvame ju až do duchovnej roviny?

Pretože vakcinácia so sebou nenesie len riziko možnej náhlej smrti na záhadné zlyhanie srdca, alebo riziko poškodenia zdravia na základe ešte nepoznaných negatívnych vedľajších účinkov v blízkej, alebo vzdialenej budúcnosti. Vakcinácia v sebe nesie ešte aj ďalšie riziko, spočívajúce v blokovaní duchovného rozmeru osobnosti človeka a jeho spojenia smerom nahor.

Existujú ľudia, schopní vnímať jemnejšie energie, vyžarujúce z každého z nás. Ide o takzvanú auru, ktorá je súhrnom jemnejších vyžarovaní nášho tela i nášho psychického stavu. A okrem toho existujú ešte aj jemné vyžarovania, spojené s našim duchom, odrážajúce výšku duchovnej úrovne každého človeka a mieru jeho napojenia na kráľovstvo nebeské. O tom, že takéto vyžarovania naozaj existujú svedčia mnohé obrazy takzvaných „svätcov“, ktorým vidieť aureolu špecifického žiarenia okolo ich hlavy.

To znamená, že ak osobnosť niekoho na zemi dosiahne vysokú duchovnú úroveň, prejaví sa to v jeho jemnejších vyžarovaniach vo forme takzvanej „svätožiary“, čo však samozrejme nemôže vidieť každý. Môžu to vidieť len ľudia, majúci schopnosť vnímať tieto jemnejšie vyžarovania.

Týmto príkladom má byť ilustrované, že absolútne každá výška duchovnej úrovne človeka má svoje zodpovedajúce a špecifické vyžarovania. A ak všetko funguje normálne, tak v podstate úplne každý človek na akejkoľvek duchovnej úrovni má spojenie so svojim duchom. A jeho duch mu prostredníctvom citov, svedomia a intuície vždy ukazuje, ako má jednať správne, a ako sa má správne duchovne zachovať vo všetkých životných situáciách a pri všetkých životných rozhodnutiach.

A náš duch má tiež určité spojenie s večnou ríšou Ducha, z ktorej pochádza. Preto je duch schopný vidieť oveľa ďalej, než náš rozum. Duch sa totiž na všetko díva z oveľa väčšej výšky a z oveľa väčšieho nadhľadu. Preto sú jeho stanoviská vždy ďalekosiahle a stanoviská rozumu vždy iba krátkozraké. Preto náš duch zohľadňuje vždy prospech dlhodobý, zatiaľ čo náš rozum len prospech krátkodobý.

Čo sa však stane, keď sa dáme očkovať?

Vnímaví ľudia, schopní tieto veci vidieť hovoria o absolútnom chaose, ktorý to vnesie do všetkých jemnejších vyžarovaní človeka. Dochádza k odpojeniu osobnosti od jeho ducha. Ľudia sú vakcináciou okradnutí o všetko vyššie a vznešenejšie, čo sa v nich nachádza. A ako chabá náhrada za to im zostáva už len ich rozum.

Z tohto uhla pohľadu sa teda vakcinácia javí ako dielo diabla, ktoré má ľudí odpojiť od podstaty seba samých, a tým pádom i od Stvoriteľa. Každý človek, ktorý sa dá očkovať, vnesie chaos do všetkých svojich jemnejších žiarení. Je mu blokované spojenie s jeho duchom, a tým pádom i jeho spojenie s kráľovstvom nebeským, i so Stvoriteľom. Keby sme to mali vyjadriť úplne názorne, ak by sa dal očkovať nejaký takzvaný „svätý“, jeho svätožiara by okamžite zmizla. Rovnako miznú okolo každého obyčajného človeka všetky jemnejšie, ušľachtilejšie a duchovnejšie vyžarovania jeho osobnosti.

Tak sa napĺňajú Kristove slová: „Kto má, tomu sa pridá a kto nemá, tomu sa zoberie i to málo čo mal.“

Kto teda nedá na svoj cit a nevycíti, že má byť opatrný voči vakcinácii, ten stratí aj tú malú mieru spojenia s vlastným duchom, ktorú predtým mal.

Kto však dá na impulzy vlastného ducha a vycíti, alebo vytuší duchovné nebezpečenstvo vakcinácie, ten sa síce v súčasnosti dostane pod tlak materialistov na očkovanie, ale ak odolá, jeho osobnosť tým duchovne získa a duchovne sa ešte viac rozvinie. Jeho spojenie s vlastným duchom a s kráľovstvom nebeským sa ešte viac posilní. A tým pádom sa posilní aj jeho presvedčenie, stojace odvážne v opozícii voči svetu rozumu bez hodnôt ducha.

Súčasné dianie okolo vakcinácie je tlakom ľudí rozumu na ľudí ducha. Ľudia rozumu sa vo svojej argumentácii opierajú o svoje rozumové presvedčenie, zatiaľ čo ľudia ducha sa vo svojom odpore proti vakcinácii opierajú o pravé vnútorné presvedčenie, pochádzajúce z ich ducha. Tento tlak je skúškou osobnosti každého duchovného človeka. A človek v ňom môže zaváhať a byť zlomený, alebo naopak, môže v ňom ešte viac zosilnieť.

Tlak na vakcináciu ukáže, koľko sme toho schopní obetovať za naše vnútorné presvedčenie, ktoré cítime ako správne, a nakoľko intenzívne sme ochotní zabojovať i navonok, aby toto naše presvedčenie bolo spoločnosťou plne akceptované, bez akýchkoľvek sankcií a obmedzovaní.

PS. Je teda očkovaný človek duchovne stratený?

Nieje, pretože očkovacia látka z tela postupne vyprcháva. Napriek tomu však bude treba vynaložiť na opätovné nadobudnutie strateného spojenia s vlastným duchom enormne zvýšenú námahu.

Avšak počas obdobia, bez vedenia a usmerňovania vlastným duchom, môže človek napáchať obrovské duchovné škody a učiniť fatálne životné rozhodnutia.