O živote okolo nás …

Aká je pravá úloha súčasných médií? Snažia sa obyvateľstvu sprostredkovať skutočnú pravdu, alebo niečo úplne iné? A ak im nejde o objektívnu pravdu, o čo im ide?

Oficiálne média v dnešnom svete plnia v prvom rade objednávku mocných. Objednávku zo strany najbohatších a najmocnejších, ktorí ich vlastnia, alebo majú na ich fungovanie nejaký iný zásadný vplyv. A mocní si neželajú, aby boli široké masy obyvateľstva objektívne informované. Mocní si želajú, aby bolo obyvateľstvo informované takým spôsobom, aký práve im vyhovuje. Želajú si, aby si ľudia vytvárali o živote, o svete a o dianí v ňom presne také predstavy, aké vyhovujú elite najmocnejších.

Oficiálne médiá nám teda vôbec nesprostredkovávajú pravdu, ale to, čo máme vnímať ako pravdu. Predstavujú nám obraz sveta takým spôsobom, akým sa naň máme pozerať. Preto žije väčšina obyvateľstva, ktoré prijíma informácie z oficiálnych médií ako realitu, mimo reality. Žije v umelo vytvorenej projekcii reality, sformovanej médiami podľa objednávky mocných. Žije v účelovo a cielene skreslenej pravde, ktorá sa neraz diametrálne odlišuje od pravdy skutočnej. A to až tak diametrálne, že ľudia tomu podliehajúci sú schopní vnímať čierne ako biele a biele ako čierne.

A práve toto je hlavným účelom oficiálnych médií. Je ním cielené vytváranie matrixu, v ktorom masy obyvateľstva svetonázorovo žijú, pričom pravým účelom takto umelo mediálne vytvorenej pravdy je maskovať a skrývať pravdu skutočnú. Pravdu o skutočnom fungovaní sveta a dianí v ňom, vzdialenom od všetkých krásnych a ušľachtilých ideálov, prezentovaných mediálne navonok.

To, čo sa deje vo svete v skutočnosti za mediálnym krytím, vykazuje znaky absolútnej bezohľadnosti, bezcharakternosti a túžby po peniazoch a moci za akúkoľvek cenu. Pravda nášho sveta je úplne iná, než pravda, mediálne ponúkaná obyvateľstvu. A masy, ktoré o týchto veciach takýmto spôsobom vôbec nepremýšľajú, pokojne žijú v mediálne vytváranom matrixe, a preto nijakým závažným spôsobom nevyrušujú najmocnejších, ktorí si žijú vo svojej vlastnej realite.

Existujú teda dve reality. Jedna vytváraná médiami pre obyvateľstvo a druhá, v ktorej žije elita najmocnejších podľa svojich vlastných predstáv a pravidiel. Filozofia fungovania tohto systému zo strany mocných je prostá: „Dajte nám pokoj a neotravujte! Dali sme vám váš vyhradený mediálny mentálny priestor a v ňom sa môžete v rámci nami nastavených pravidiel názorovo plne realizovať. To je váš svet, váš život a vaša realita. My sme však niečo úplné iné! My sme iná kategória! My sme iná liga! Do našich karát preto nemáte právo vidieť. My máme svoje vlastné hodnoty, svoj vlastný život a svoje vlastné priority, do ktorých vás nič.“

Hovorí sa, že vedenie, alebo znalosť predstavujú moc. To ale znamená, že nevedenie, alebo neznalosť predstavujú bezmocnosť. A práve preto sú takmer všetky mentálne pochody najširších más obyvateľstva elitou cielene odklonené do iluzórnej reality, vzdialenej od skutočnosti. Skutočná realita je totiž spojená s mocou nad svetom, a je preto vyhradená len pre najmocnejších, zatiaľ čo na objednávku mocných mediálne vytváraná virtuálna realita je piesočkom na hranie, vyhradeným pre masy. Je to len slepá ulička, v ktorej sa masy mentálne realizujú, bez akéhokoľvek dosahu na skutočnú realitu a skutočnú moc. Dôvera vo väčšinové médiá a nekritické konzumovanie všetkého čo prinášajú kriví človeku realitu a on žije a uvažuje iba v rámci toho, čo si želajú mocní. Toto je absolútnym ponížením ľudí a ich výsmechom zo strany mocných. Je to výsmechom zo strany tých, ktorí majú obrovské množstvo nečestne nadobudnutých peňazí, a preto si dovoľujú pohrávať sa podľa svojej ľubovôle a podľa svojich zámerov s vnímaním a chápaním reality širokých más obyvateľstva. A najsmutnejšie je, že ľudia sa nechajú takto ponižovať a šliapať po vlastnej dôstojnosti po celý život bez toho, že by niečo tušili a že by to prehliadli.

V jednej z rozhlasových relácií povedal minister životného prostredia Ján Budaj, že na Slovensku sa veľa ľudí nechce dať zaočkovať preto, lebo veria rozličným poverám. Veria napríklad, že prostredníctvom očkovania sme čipovaní a iné podobné nezmysly.

Čo však v skutočnosti povedal Ján Budaj touto vetou?

Povedal v podstate to, že už existuje značné množstvo ľudí, ktorí neveria oficiálnym médiám a ich oficiálnej propagande. Ako poslušného poskoka najmocnejších ho trápi, že dôvera v tieto médiá klesá a obyvateľstvo si postupne začína uvedomovať, že skutočná pravda môže byť úplne iná než tá, o ktorej nás dennodenne presviedčajú médiá.

Ak však už ľudia začínajú nadobúdať takúto mieru kritického myslenia a začínajú sa postupne vymaňovať z mentálneho vplyvu oficiálnych médií, plniacich objednávku mocných, mali by si svoje nadobudnuté kritické myslenie a vnútorné zvažovanie zachovať a neupadnúť do druhého extrému. Do extrému fantastických konšpiračných teórií, mnohokrát taktiež úplne odtrhnutých od reality.

A keď sme už opustili oficiálny mediálny priestor a dostali sme sa k umiernenej alternatíve, skúsme sa pozrieť v maximálnej stručnosti na to, čo sa tak asi môže skrývať za súčasnou pandémiou.

Existujú názory, že koronavírus je umelého pôvodu. Že bol umelo vyrobený a zámerne vypustený do sveta. Tvrdí to napríklad molekulárna biologička Soňa Peková, alebo japonský profesor lekárskej fyziológie, imunológ a nositeľ Nobelovej ceny Dr. Tasuku Hondzo.

Zásadná otázka znie prečo? Prečo bol koronavírus umelo vyrobený a potom vypustený do sveta?

Odpoveď na túto otázku v stručnej a drsnej priamočiarosti môže byť nasledovná: preto, lebo páni sveta, alebo tí, ktorí sa za nich považujú zistili, že potrebujú na zemi viacej miesta. A preto by bolo dobré trochu preriediť premnožené obyvateľstvo. To môže byť z ich hľadiska prvým bonusom pandémie.

Druhým bonusom je skutočnosť, že na pozadí svetovej pandémie je možné plebs priškrtiť a pritiahnuť mu uzdu vo všetkých oblastiach života, aby sa dostal pod oveľa väčšiu kontrolu, než predtým. A politickí judáši a poskokovia mocných budú ľuďom rozkazovať, nariaďovať a zakazovať, hoci aj protiústavne, a ľudia budú poslúchať a otrocky plniť všetky, aj tie najnezmyselnejšie a najabsurdnejšie príkazy.

No a tretím bonusom je skutočnosť, že sa na tom všetkom dá zároveň aj vynikajúco zarobiť. Ide totiž o obrovského miliardy, ktoré sú všetky štáty sveta nútené vynakladať na nákup testov a vakcín. Žiarivým príkladom v tomto smere je Slovensko, ktoré iba rámci svojho celoplošného testovania minulo pol miliardy Eur, a aj tak patrilo medzi najhorších na svete. Ide o veľmi výhodný obchod, ako pre výrobcov, tak i pre nákupcov a distribútorov. Viď trnavská firma Matovičovho kamaráta, ktorá sa na tom dobre nabalila. A rovnaký, veľmi dobrý biznis vládne i na trhu z vakcínami, pretože ich nedostatok ešte znásobuje ich cenu na čiernom trhu.

Takáto je súčasná realita v kocke a zostáva iba na ľuďoch samotných, či budú veriť pravde, prezentovanej oficiálnymi médiami a podľa nej sa riadiť, alebo sa vynasnažia hľadať a nájsť pravdu oveľa objektívnejšiu.

Avšak tento nešťastný princíp manipulácie s pravdou zasahuje ešte oveľa ďalej. Zhubne zasahuje napríklad aj do vecí duchovných. Aj v tejto oblasti ide totiž mnohým ľuďom o moc. O čisto pozemskú moc a vplyv nad inými. A pretože duchovné poznanie, duchovné vedenie a Pravda prestavujú moc, nie je žiaduce, aby táto moc bola daná do rúk širokých más obyvateľstva.

Moc si uzurpovala duchovná elita a obyčajní ľudia sú prostredníctvom nedostatočnej duchovnej znalosti odsúdení k bezmoci. Sú odsúdení k osudu toho, kto nepozná Pravdu, a preto nemôže správne kráčať vlastným životom a smerovať k Svetlu. Žije totiž v mylnom domnení, ktoré sa mu nikto nesnaží vyvrátiť, že keď slúži cirkvi, jej pravde a jej nariadeniam, že tým zároveň slúži Stvoriteľovi, Božej Pravde a jej zákonom.

Stvoriteľovi je však možné správne slúžiť jedine tým, že poznáme jeho Vôľu a túto Vôľu sa snažíme v živote realizovať. Ak ju ale nepoznáme, pretože je zámerne, alebo v lepšom prípade neúmyselne zakalená, i to naše najväčšie úsilie bude odvedené do slepej uličky. Tak potom človek nesmeruje k Svetlu, ale živorí v nevedomosti.

Podobným spôsobom sa chovala duchovná elita už za čias Ježiša Krista, čo im on vytkol slovami, že do kráľovstva nebeského sami nevstupujú a ešte v tom aj iným bránia. Sami nevstupujú, pretože namiesto pomoci blížnym na ich ceste k Stvoriteľovi si vybrali cestu pozemského vplyvu a moci. A iným bránia preto, aby sa nevymanili z ich vplyvu, aby sa duchovne neosamostatnili a navždy zostali iba poslušnými, nevedomými a bezmocnými ovečkami, odkázanými na odrobinky pravdy z ich rúk.

V konečnom dôsledku, práve v tomto spočíval hlavný dôvod, prečo vtedajšie duchovné elity usilovali o Ježišovu smrť. Jednoducho sa báli, že prídu o svoju moc a vplyv nad ľuďmi, o ktorú ich pripravovala silná príťažlivosť Ježišovho učenia, smerujúceho k Stvoriteľovi a k duchovnej samostatnosti. A žiaľ, ako z histórie vieme, tomuto pokušeniu moci, postavenej na bezmoci más sa nevyhla ani kresťanská cirkevná vrchnosť.

Zanemená to teda, že aj v tejto oblasti existujú dve pravdy. Pravda cirkví a Pravda Božia. A zostáva na každom jednotlivom človeku, ktorej z nich uverí a ktorú z nich sa bude snažiť hľadať. Jedna je však cestou do slepej uličky, zatiaľ čo tá druhá je cestou k Svetlu. Jedna je cestou pohodlného a bezmyšlienkovitého prijímania názorov duchovných autorít a druhá je cestou samostatného duchovného hľadania, skúmania a zvažovania.

Nie nadarmo nám totiž bolo povedané, že Pravda nás vyslobodí. Znamená to teda, že jedine Pravda je schopná dať človeku slobodu a slobodný rozlet. A to nie len v oblasti duchovnej, ale vo všetkých oblastiach života.

Účelovo pokrivená pravda, alebo nepravda sú naopak cestou k neslobode a otroctvu. A preto je krivenie pravdy vo všetkých oblastiach života tak hojne využívané tými, ktorí nás chcú držať v neslobode, v područí a v novodobej podobe otroctva.