O živote okolo nás …

Čo je sloboda ducha? Čo je najdôležitejším predpokladom slobody, ktorý ak nesplníme, prepadneme sa do vonkajšej neslobody? Čo je skutočnou príčinou toho, že ľudia začnú byť zrazu navonok obmedzovaní, neustále kontrolovaní a systematicky oberaní o svoje predchádzajúce práva a slobody. Inými slovami povedané, čo je príčinou stavu neslobody, do ktorého sme sa dostali prostredníctvom covid pandémie? Prečo je to dôležité vedieť, a prečo to musí mať pre nás katastrofálne dôsledky, ak to nevieme?

Aby sme pochopili, čo je to onen „duch“, ktorý sa nachádza v nás a ktorý má byť slobodný, uveďme si názorný príklad. Predstavme si vzduchovú bublinu na morskom dne. Ak nie je nejakým spôsobom násilne zadržiavaná pod hladinou, ak je teda úplne voľná a slobodná, derie sa okamžite nahor. Rýchlo stúpa, akoby sa ponáhľala spojiť so svojou prirodzenou podstatou a splynúť s ňou.

A úplne rovnako sa správa aj slobodný ľudský duch vo svete matérie, ak ho ničím nebrzdíme a dáme mu slobodu. Aj on prejavuje v hmotnosti tendenciu rýchlo stúpať nahor, pretože túži, podobne ako bublina vzduchu, po spojení a splynutí so svojou podstatou. S podstatou Ducha!

Ale žiaľ, ľudia tejto základnej prirodzenosti vlastného ducha, čiže seba samého bránia! Ľudia sa previňujú voči vlastnému duchu, pretože ho držia neustále pod hladinou, čiže v hmotnosti, a nedovoľujú mu stúpať a nakoniec dôjsť k spojeniu so svojou vlastnou podstatou.

Ako k tomu dochádza?

Človek na zemi a v hmotnosti drží samého seba, to jest svojho ducha spútaného železnými obručami vlastných materiálnych prianí, pretože sa pre neho stalo dôležité len to, čo je materiálne a čo s matériou súvisí. Všetko ostatné je považované za bezpredmetné, alebo v lepšom prípade za druhoradé. Všetky myšlienky, snahy, hodnoty a ciele ľudí súvisia iba s vecami pozemskými a ich celkový vnútorný duševný život nikdy nevybočuje z tohto rámca.

A práve tieto myšlienky, snahy, hodnoty, ciele, ako i celý, iba na matériu orientovaný vnútorný i vonkajší život predstavuje oné mreže, alebo skôr železnú stenu, za ktorou je uväznený ľudský duch. Je uväznený ako vzduchová bublina niekde v podpalubí potopenej lode na dne morskom, ktorá sa nedokáže vyslobodiť a začať so svojim radostným stúpaním v ústrety svojej pravej podstate, ktorou je vzduch. A u človeka je to duch!

Takéto niečo je však z dlhodobého hľadiska neprijateľné! Je to chorobný stav, prejavujúci sa tým, že ľudia ignorujú potreby a prirodzenosť svojho ducha, že dokonca ani nepripúšťajú jeho existenciu, a ich osobnosť a celé ich vnútro sú orientované iba na to, čo je materiálne.

Avšak takýto neprirodzený a chorobný stav, v ktorom je náš duch neustále nasilu držaný pod hladinou hmotnosti, jeho dlhé väznenie a nesloboda sa nakoniec postupne nevyhnutne transformujú do vonkajšej podoby neslobody a väznenia. A tak tí, čo väznenia vlastného ducha začínajú byť sami väznení, a tí, čo upierajú slobodu vlastnému duchu prichádzajú o vonkajšiu slobodu.

Ak sa totiž my takýmto spôsobom chováme k vlastnému duchu, čiže k svojmu skutočnému a pravému „ja“, časom sa určite nájde niekto, kto sa aj navonok rovnako zachová k nám samotným. Časom sa nájde niekto alebo niečo, čo nás samotných spúta a zviaže rovnako, ako sme my spútali a zviazali vlastného ducha. Stane sa to presne tak, ako k tomu došlo prostredníctvom súčasnej pandémie a všetkých proti ľudských a proti humánnych síl, ktoré stoja za ňou.

Keď ale k takémuto niečomu dôjde, keď nás vonkajšie pomery pripravia o slobodu a uvrhnú do väzenia, keď sme ustavične nejako obmedzovaní a kontrolovaní, keď sa nás snaží niekto úplne ovládnuť a zotročiť znamená to, že nesloboda nášho ducha zo strany nás samotných je už neudržateľná. Takéto vonkajšie dianie je potom naliehavou výzvou a silným impulzom k tomu, aby sme začali pracovať na oslobodení vlastného ducha, a týmto spôsobom mohli nakoniec dospieť aj k väčšej vonkajšej slobode.

Ľudia však nechcú tieto skutočnosti vidieť a vnímať! Ľudia zostávajú slepí a hluchí! Ľudia sa chcú dopracovať k slobode inou cestou, a to prostredníctvom vakcinácie. Dokonca jeden z reklamných spotov, propagujúcich vakcináciu priamo hovorí, že vakcína je sloboda.

Takýto názor a takýto prístup je však iba obchádzaním skutočného problému. Je nepochopením a ignorovaním skutočných príčin, kvôli ktorým nás covid pandémia pripravila o našu slobodu. Je to podvod na sebe samých, ktorý sa nám trpko vypomstí! Je to podvod, vyplývajúci z materialistického vnímania sveta, ktorý berie do úvahy len to vonkajšie a viditeľné, a to vnútorné a najpodstatnejšie ignoruje.

Africké krajiny sú známe masovými očkovaniami proti mnohým chorobám, ktoré tam organizujú rôzne charitatívne a zdravotnícke organizácie najmä zo západných, ekonomicky najvyspelejších krajín. Vedúci očkovacieho programu pre tretí svet, doktor Peter Abi realizoval v roku 1986 v Guinei Bissau očkovanie proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu vakcínou s názvom DTP. Avšak očkovacie týmy sa vzhľadom k africkým pomerom a značnému rozptýleniu populácie nedostali ku všetkým deťom. A preto vznikli dve kategórie detí, jedny očkované a druhé neočkované.

Táto vakcinácia bola považovaná za niečo pozitívne a prospešné, čo malo Afrike pomôcť. Doktora Petra Abiho však po tridsiatich rokoch napadlo overiť si pozitívny prínos vakcinácie a jej blahodárne účinky prostredníctvom vzácnej možnosti vzájomného porovnania zdravotného stavu zaočkovanej a nezaočkovanej populácie.

Jeho zistenie však bolo šokujúce! Zistil totiž, že tí očkovaní boli síce imúnni voči chorobám, proti ktorým boli zaočkovaní, ale v porovnaní s kategóriou nezaočkovaných bola u nich zaznamenaná o desať percent vyššia úmrtnosť na iné choroby. Vakcína teda na jednej strane pomohla proti určitému konkrétnemu ochoreniu, ale na druhej strane zasiahla do imunitného systému takým spôsobom, že nebol schopný efektívne čeliť iným chorobám, s ktorými by si bol inak poradil. V konečnom dôsledku teda práve kvôli vakcinácii zomrelo o desať percento obyvateľstva viac spomedzi tých, ktorí vakcináciu podstúpili.

Momentálne aj u nás prebieha masová mediálna kampaň za vakcináciu, pričom o jej negatívnych vedľajších účinkoch sa hovorí len okrajovo, alebo vôbec. História vakcinácie najmä na africkom kontinente však pri bližšom skúmaní ukazuje rôzne rozporuplné veci. Rozporuplné až do takej miery, že vzniká dôvodné podozrenie, či skutočným účelom vakcinácie bola naozaj pomoc obyvateľstvu a nie náhodou jeho zámerná a cielená redukcia.

Málokto si však dá námahu tieto skutočnosti hlbšie skúmať, i keď je predsa dobre známe, že na každom lieku bývajú vždy uvedené aj jeho negatívne vedľajšie účinky. A inak to nebude ani so súčasnými vakcínami proti covidu, šitými horúcou ihlou, o ktorých vedľajších účinkoch z hľadiska dlhodobej perspektívy ešte nič netušia ani samotní výrobcovia. Tieto vakcíny môžu síce proti covidu pomáhať, ale môže ísť podobne ako v uvedenom príklade z Afriky, o tak silný zásah do ľudského organizmu a jeho imunitného systému, že z dlhodobého hľadiska môže neskôr podľahnúť iným chorobách, s ktorými by si inak poradil.

Čo má byť týmto všetkým povedané? To, že duchovné príčiny pandémie nie je možné obísť ani oklamať nijakou vedeckou a materialistickou racionalitou. Ak sa však o to pokúsime, musíme za to zaplatiť. Musíme zaplatiť vlastným zdravím, alebo dokonca vlastným životom za to, že sme sa rozhodli ignorovať a podceňovať to, čo pandémia v skutočnosti predstavuje. Že predstavuje silný impulz k nastúpeniu cesty k slobode ducha, pretože iba ľudia slobodní duchom a v duchu si zaslúžia i vonkajšiu slobodu, zatiaľ čo pre žalárnikov vlastného ducha je nachystaný vonkajší žalár pandémie, alebo žalár negatívnych zdravotných dôsledkov, do ktorého môžu byť v blízkej, alebo vzdialenejšej budúcnosti uvrhnutí doposiaľ neznámymi vedľajšími účinkami vakcinácie.

Staňme sa preto duchovnými a osloboďme svojho ducha! Pochopme, že my sami sme oným duchom, ktorý prišiel do hmotnosti iba na chvíľu, aby sa v nej učil a dozrieval, a aby prostredníctvom svojho duchovného dozrievania radostne stúpal nahor a vrátil sa naspäť do ríše Ducha podobne, ako sa po výstupe z morského dna spája bublina vzduchu s ovzduším, z ktorého vzišla a ku ktorému patrí.

Spamätajme sa a pochopme, že prvoradými sa pre nás musia stať veci, spojené so vzostupom nášho ducha a veci materiálne musia byť odsunuté až na druhé miesto. Lebo duch je prvoradý a matéria je druhoradá! To materiálne nemá byť zanedbávané, ani ignorované, ale nesmie sa pre nás stať tým jediným, ako tomu bolo doposiaľ, pretože to je cesta k neslobode ducha, ktorá nás privedie do nešťastia.

Čo však znamená postaviť ducha na prvé miesto?

Znamená to preferovať, uznávať, rozvíjať a žiť hodnoty ducha, ktorými je dobro, spravodlivosť, láska, čistota, ochota pomáhať a úcta k Stvoriteľovi a k jeho Vôli. Ak tento hodnotový systém postavíme v sebe na prvé miesto a všetko ostatné bude nasledovať až potom, budeme žiť správne a náš duch bude mať takú mieru slobody a slobodného rozvoja, akú mať má. Náš duch bude radostne stúpať nahor k ríši Ducha a svojim stúpaním bude po všetkých stránkach pozdvihovať našu osobnosť, život i pomery okolo nás. Potom nás už nikdy viac nebude zväzovať žiadna nesloboda, pretože vonkajšie pomery v ktorých budeme žiť sa stanú odzrkadlením nášho slobodného, radostne nahor stúpajúceho ducha podobne, ako sú žiaľ dnes nevyhnutným odzrkadlením nášho uväzneného a neslobodného ducha.