Súčasní ľudia majú na zreteli a zohľadňujú veľa vecí, iba paradoxne nie tie najdôležitejšie. Iba nie tie najzásadnejšie, prenikavo ovplyvňujúce a určujúce celé ich bytie. Skúsme preto teraz vyplniť tento prázdny priestor a popísať, čoho by si mal byť prednostne každý vedomý človek.
Tým najzásadnejším je skutočnosť, že existuje Tvorca univerza, z ktorého Vôle všetko jestvujúce vzniklo a ktorého Vôľou je všetko udržiavané. Jeho Vôľa je z tohto dôvodu určujúca a rozhodujúca pre všetko, čo jestvuje vo stvorení.
Je preto jednou z najlegitímnejších požiadaviek Tvorcu a Majiteľa stvorenia vyžadovať od každého tvora, ktorý smie žiť v jeho stvorení poznanie a naplňovanie jeho Vôle.
Ďalej si je treba uvedomiť, že celé tie tisícročia života na zemi boli darovaným časom určeným na to, aby sme toto najdôležitejšie poznanie pochopili a zrealizovali vo svojom živote.
Ďalej si je treba zvlášť uvedomiť, že čas milostiplného čakania na to, kým to človek pochopí a zrealizuje nie je nekonečný. Musí si uvedomiť, že i všetky ľudské predstavy presahujúca trpezlivosť Božia má svoje hranice. Musí si jednoducho uvedomiť, že raz čas nášho učenia skončí, a ďalší priestor, a ďalšiu možnosť života vo stvorení dostanú už len tí, ktorí ho správne využili. To jest tí, ktorí pochopili jednu z najzásadnejších právd, aká vôbec jestvuje, a síce súcnosť bezvýhradnej zvrchovanosti Vôle Najvyššieho v diele stvorenia a z nej prameniacu životnú nevyhnutnosť podriadiť sa tejto Vôli.
No a ďalej si je treba uvedomiť, že Stvoriteľ, Pán a Vládca univerza disponuje mocou, i prostriedkami k tomu, aby ak k podriadeniu nedôjde dobrovoľne, privodil ho silou svojej moci i proti vôli ľudí.
No a nakoniec by si mal každý človek uvedomiť, že sa nezadržateľne približuje deň, v ktorom má v celom stvorení zvíťaziť Vôla Najvyššieho. A to i na našej Zemi.
O všetkých vyššie spomínaných skutočnostiach nám hovorí nasledovné podobenstvo:
„Istý človek zasadil vo svojej záhrade strom. Keď vyrástol, každý rok k nemu chodil a čakal, kedy prinesie ovocie. Keď však ovocia stále nebolo, povedal nakoniec svojmu záhradníkovi: „Vytni ho, veď načože bude darmo ďalej využívať zem?“ Záhradník však riekol: „Pane, počkaj ešte rok. Okopem ho, pohnojím ho, a ak ani potom neprinesie ovocie, dáš ho vyťať.“
Aká je skutočná totožnosť hlavných aktérov podobenstva a čo nám ním má byť vlastne konkrétne povedané?
Človekom ktorý zasadil strom je Stvoriteľ, stromom je človek a záhradou je stvorenie. Bol to Stvoriteľ, ktorý človeku daroval možnosť vedomého bytia vo svojom stvorení, za čo s plnou právoplatnosťou Majiteľa od neho očakáva primerané ovocie. Ovocím má byť zodpovedajúca miera dobrotivosti srdca, zodpovedajúca miera čistoty a ušľachtilosti ľudského vnútra, čiže čistoty myšlienkového života a zodpovedajúca miera ochoty človeka poznávať Vôľu Najvyššieho a žiť s ňou v súlade.
Podobenstvo nám však žiaľ tiež hovorí, že ovocný strom, čiže človek dlhodobo neprinášal nijaké ovocie a preto sa ho ten, kto ho zasadil rozhodol vyťať.
Ide o nesmierne vážnu vec! Znamená totiž, že Stvoriteľ už raz zlomil palicu nad nehodným pozemským ľudstvom a ako neužitočný strom sa ho rozhodol odstrániť zo svojho stvorenia.
Kto však je oným záhradníkom, ktorý prosil Majiteľa záhrady o ročný odklad? Záhradníkom, ktorý sa rozhodol poskytnúť neplodnému stromu zvýšenú starostlivosť?
Oným záhradníkom je Božia Láska, ktorá dala ľuďom poslednú šancu. Božia Láska, ktorá je protipólom Božej Spravodlivosti. A Pán z tejto Lásky prišiel na zem, aby ju skypril svojim Slovom. Aby zemi daroval svoje Slovo. V ňom bolo ľudstvu ukázané, ako má správne myslieť, hovoriť a jednať tak, aby bolo schopné v čo najkratšej dobe priniesť Majiteľom záhrady oprávnene požadované ovocie.
Znamená to teda, že čas, v ktorom v súčasnosti žijeme je časom nadstaveným. Znamená to, že ľudstvo žije v nadstavenom čase, v ktorom má, ba musí priniesť požadované ovocie. Ľudia ho už jednoducho musia preniesť ak nechcú, aby boli napokon vyťatí ako neužitočné stromy, ktoré iba daromne využívajú zem.
Žiaľ, takéto niečo samozrejme nezaznieva z kazateľníc, ani z úst duchovných učiteľov a majstrov, pretože to nie je nič, čo by by sa ich stúpencom dobre počúvalo.