O živote okolo nás …

Možno by ste neverili, ale aj v duchovnej oblasti existujú veci, o ktorých sa radšej mlčí. Veď načo byť zbytočne nepríjemnými a ľudí znepokojovať?

Takýto postoj sa však veľmi podobá pštrosovi, usilujúcemu sa vyhnúť nebezpečenstvu tým, že strčí hlavu do piesku.

Jednou z takýchto inkriminovaných vecí je drsná skutočnosť existencie duchovnej smrti človeka. Existencie definitívneho duchovného zničenia jeho osobnosti. Jeho vedomého ja.

Doba vývoja ľudského ducha v tomto stvorení je totiž presne vymedzená. Nie je teda nekonečná. Počas časovo pomerne dlhého obdobia má každý z nás napokon dospieť k poznaniu, že iba dobrovoľné podriadenie sa dokonalej Vôli Najvyššieho, reprezentovanej duchovnými Zákonmi vloženými do stvorenia nám môže priniesť skutočné šťastie.

V desiatkach minulých životov sme sa totiž mohli na vlastnej koži dostatočne intenzívne presvedčiť, že kŕčovité zotrvávanie na vlastnej vôli, na vlastnom chcení a ľpenie na vlastných názoroch a pohľadoch nám vždy prinášalo iba samé nepríjemnosti, zlo a nešťastie. Túto skúsenom máme vtlačenú hlboko do svojej duše.

Kto teda neprechádzal všetkými svojimi predchádzajúcimi životmi slepo, ten už jednoducho musel poznať, že iba v podriadení sa Vôli Najvyššieho je pre neho skryté pravé šťastie.

A toto zásadné poznanie tvorí nevyhnutný predpoklad pre kvalifikáciu každého z nás do novej doby, o ktorej sa v Biblii hovorí ako o zasľúbenej, tisícročnej ríši pokoja a mieru. Príležitosť žiť v nej však dostane iba ten, kto bol schopný vzdať sa svojich názorov, náhľadov a vlastného chcenia a dobrovoľne sa podriadiť Vôli Najvyššieho.

Súčasná doba predstavuje akúsi hranicu, kedy musí každý z nás urobiť veľké rozhodnutie. Zásadné rozhodnutie spočívajúce v tom, či sa podriadi, alebo nepodriadi Vyššej Vôli. A od tohto jeho rozhodnutia bude potom závisieť, či dostane šancu pokračovať ďalej vo svojom duchovnom vývoji vo stvorení, alebo či ju nedostane, pretože sa doposiaľ vôbec nič nenaučil a ani sa naučiť nechce.

Preto tí, ktorí svoju šancu nechcú premárniť, by si mali už konečne uvedomiť veľkú nedostatočnosť, spočívajúcu v presadzovaní svojej vlastnej, ľudskej vôle. Nedostatočnosť zotrvávania na vlastných názoroch a predstavách, znemožňujúcich vnímať realitu bytia v jej skutočných, vyšších súvislostiach.

Nenadarmo nám totiž bolo už pred 2000 rokmi povedané: „Buď vôľa Tvoja! Ako v nebi, tak i na zemi!“ Tieto slová nemali slúžiť len ako odriekavanie pri modlitbe. Znamenajú omnoho viac. Bol nám nimi ukázaný určitý ideál, o realizáciu ktorého sme sa mali usilovať. Ten ideál spočíva v poznaní a naplňovaní Vôle Najvyššieho. Spočíva v dobrovoľnom zrieknutí sa vlastnej vôle a dobrovoľnom podrobení sa Vôli Stvoriteľa. Ak tak totiž ľudia učinia, potom bude aj na zemi tak, ako v nebi. Tak ako v nebi, kde vládne Vôľa Pána, ktorú všetci bezvýhradne dodržujú, pretože vedia, že práve jej dodržiavanie im prináša šťastie.

Kto však toto odmieta, komu je aj v dnešnej dobe prednejšia jeho vlastná vôľa, jeho vlastné názory a domnienky, tomu pravdepodobne už niet pomoci. Nechce totiž pochopiť, že tým najdôležitejším v jeho bytí je nutnosť podriadenia sa Vôli Najvyššieho, aby týmto spôsobom mohlo konečne aj k nemu samotnému prísť skutočné a pravé šťastie a aby našiel mier vlastnej duše, po ktorom podvedome každý z nás túži.