Nenávistný človek si vo forme nenávisti prehadzuje žeravý uhlík z dlane do dlane, ktorý páli iba jeho. Keď však už má toho dosť, rozhodne sa ho napokon hodiť aj po niekom inom.
Kde sa takéto niečo v ľuďoch berie?
Často sa stávame pozorovateľmi situácií, kedy si človek, ktorý má očividne neustále so všetkým nejaký problém, všetko je mu zlé a nič nie dosť dobré, vylieva zlosť na ľudoch okolo seba. Na tých, ktorí sú podľa neho slabší, než on sám.
Alebo naopak na tých, ktorí sú silnejší a je ich preto potrebné slovne, či fyzicky uzemniť. V tom prvom prípade najlepšie za ich chrbtom. Len hlavne, aby nemal navrch. Často sa potom takýto človek chová ako sopka, ktorá nevie, kedy má prestať a len to zo seba chrlí.
Prečo je v ľuďoch zakódované tak veľa negativity a každého hneď odsudzujú? Myslia si, že už niečo zažili a majú teda právo urážať každého a všetko, pretože majú svoje skúsenosti a vedia, aký (predovšetkým ich vlastný) vzorec správania, by sa mal v spoločnosti dodržiavať. Je však žiaľ vidieť, že tie ich domnelé skúsenosti im ale nedali nijakú životnú múdrosť.
Ak sa „slabší“ začne akokoľvek brániť, nadradenejší prejavuje čoraz väčší agresivitu. A nie je to len v stavoch opitosti, kedy sa takéto správanie dostáva na povrch, ale aj v bežnom triezvom stave.
To je to, čo mnohých na tomto svete desí. Mnohým citlivejším ľuďom sa totiž často stáva, že keď na niekoho takého narazia, tak do nich podobný spôsob myslenia a jednania zájde ako špendlík pod necht.
Klásť takému človeku odpor však iba roznieti jeho negativitu. A to je presne to, po čom túži. Nedávajme mu túto príležitosť. Skúsme neoplácať jeho negatívne správanie svoju vlastnou negatívnou reakciou a ignorovať ho.
Prečo sa takto vôbec človek chová? Nie je to ani tak v umelo vytvorenom probléme v ňom, ale skôr v neustálych pocitoch ublíženia a nespokojnosti, ktoré ho sužujú a prostredníctvom ktorých nás vťahuje do konfrontácie. Chce s niekým bojovať, pretože on sám v sebe už vlastnú bitku nezvláda.
Takže pozor, nemusí byť vždy pravdou, že chyba je iba v nás. Ak sa totiž pozorne pozrieme na samých seba a túto chybu nenájdeme, môže byť chyba v spôsobe vnímania života dotyčného.
I keď na druhej strane nie je vôbec náhoda, že sme sa s takýmto človekom stretli, čo znamená, že máme pravdepodobne navzájom niečo vyriešiť.
Uľaví sa potom takémuto človeku? Bude mu lepšie? Asi nie. Ak sa nezmení, každý deň sa bude pravdepodobne napĺňať väčšou a väčšou skazenosťou a trpkosťou, ktoré mu budú ubližovať.
Avšak ostatní by v nijakom prípade nemali dopustiť, aby sa to dotklo aj ich. Jedine on sám nech si prehadzuje svoj žeravý uhlík z dlane do dlane, ktorý ho páli a ktorý sa čas od času pokúša hodiť po niekom inom.
Asi najlepšie riešenie bude vytvoriť si proti podobným uhlíkom ochranný štít ignorovania takéhoto druhu zla.